Elektromobilita sa z času na čas dostáva aj do masmédií. V tomto prípade nemáme na mysli reklamy, ale klasické reportáže, ktoré sa napríklad snažia prezentovať aktuálny stav elektromobility na Slovensku.
Na jednej strane je dobré, že táto relatívne nová technológia dostáva priestor. Na strane druhej je tu skutočnosť, že informácie, ktoré zaznievajú v hlavnom vysielacom čase nie sú vždy úplne správne. Potom to končí medveďou službou. Dobrý úmysel informovať verejnosť tu bol, no použité informácie neboli zvolené práve najvhodnejšie.
Stalo sa tak aj v nedávnej reportáži “Nerozhoduje len cena” na TV Markíza, kde zaznelo niekoľko nepresných až zavadzajúcich informácií. Na dva najvážnejšie z vyjadrení sme sa v krátkosti pozreli.
Elektromobily sa nepredávajú lebo nie sú dotácie
Vyjadrenie, že elektromobily sa nepredávajú, pretože nie sú dotácie je dosť zjednodušené, a celkom nezodpovedá skutočnosti. Dotácie na nákup elektromobilov na Slovensku sme mali vyhlásené naposledy v roku 2019 a odvtedy sa akurát spomína možnosť opätovného zavedenia nejakej dotačnej schémy. Žiadna podpora zatiaľ neprišla.
Štatistiky o počte prihlásených áut ale napriek tomu jasne ukazujú, že predaj batériových elektromobilov má rastúcu tendenciu aj u nás. K 31. decembru 2023 bolo v evidencii vozidiel v Slovenskej republike vedených 10 273 osobných a malých úžitkových batériových elektromobilov. Počas roka 2023 ich pribudlo 4293 nových vozidiel, čo je prírastok takmer 42 % z celkového počtu počas jedného roka. Bez dotácií.
Registrácie nových vozidiel za rok 2022 dosiahli počet takmer 2 300 kusov, v prípade roku 2021 bol ročný prírastok necelých 1 400 nových vozidiel. Predaje sa podľa dostupných čísel pomaly rozbiehajú. Zavedenie dotačného programu by určite pomohlo zvýšiť podiel elektromobilov na našich cestách.
Na pozitívny efekt štátnej dotácie poukazuje hlavne skok medzi rokmi 2019 a 2020. Práve vtedy došlo k registráciám vozidiel so štátnou dotáciou od Ministerstva hospodárstva. Počet registrácii sa takmer strojnásobil, z 319 elektromobilov registrovaných v roku 2019 na 1 092 kusov za rok 2020.
To, že dotácie nemáme ešte automaticky neznamená, že elektromobily sa nepredávajú a nikto ich nechce. Samozrejme neustále spomínanie dotácií bez ich realizácie, nerobí dobrotu. Veľká časť potenciálnych záujemcov o kúpu elektrických vozidiel svoju kúpu kvôli tomu odkladá do budúcnosti. Prečo by kupovali dnes, keď by o rok alebo o dva mohli kúpiť s využitím štátnej podpory?
Realita je taká, že v predajoch elektromobilov výrazne zaostávame za európskym priemerom. Už roky sme ale nerealizovali žiadne aktívne kroky, ktoré by pomohli naštartovať predaj v novom segmente. Je to prinajmenšom zvláštne, pretože Slovenská republika sa v otázke plnenia klimatických cieľov zaviazala k dosiahnutiu 15-percentnému podielu predaja elektromobilov na všetkých nových automobiloch do roku 2025. Kde sme sa nachádzali v roku 2023? Na 2,67 %!
„Diskusie o tom, či štát nakoniec podporí alebo nepodporí nákup elektromobilov, alebo aspoň nezavedie odporúčané daňové a iné zvýhodnenia, trhu príliš neprospievajú. Samozrejme, všetci čakajú, kedy sa dotačný program, ktorý je mimochodom obsiahnutý aj v schválenom Akčnom pláne pre rozvoj elektromobility, konečne rozbehne. Presne takýmito krokmi sa našim susedom podarilo trh s elektromobilmi rozhýbať. My navyše máme výhodu, že na to môžeme využiť peniaze z Plánu obnovy a odolnosti,“ vysvetľuje Patrik Križanský, riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA).
Nikto nemá čas na to, aby nabíjal 3 hodiny…
Keď v reportáži na televíznej stanici, ktorá sa chváli najväčším trhovým podielom, povie, že nabíjanie elektromobilu trvá 3 hodiny, tak si nemalá časť populácie odnáša práve takúto skreslenú informáciu. Pri vyjadreniach pre médiá by preto mali byť odborníci trochu opatrnejší.
Takýto údaj by platil ak nabíjam na AC nabíjacej stanici, kedy chcem buď nižšiu cenu, uvedomujem si, že mám dostatok času alebo mi úplne vyhovuje, že “nacicám” len pár %. Ak sa ponáhľam, tak využijem rýchle DC nabíjanie a typicky mám za 20 minút viac než dostatok energie na svoju ďalšiu jazdu.
S tým, že elektromobily nie sú veľmi atraktívne pre ľudí, ktorí bývajú na sídliskách, sa dá súhlasiť. Prevádzkovatelia nabíjacej infraštruktúry ako je napríklad ZSE Drive či GreenWay budujú nabíjacie stanice aj v takzvaných rezidenčných zónach, kedy je napríklad AC nabíjanie možné využívať až 8 hodín (720 minút) bez poplatku za parkovanie. Elektromobil sa vtedy prakticky môže nabíjať celú noc. Takýchto nabíjacích staníc je ale stále málo na to, aby to bolo pohodlné.
Spustené boli aj dotácie na nabíjacie stanice pre mestá a obce – už po vyhodnotení prvého kola štátnej podpory vyrastie 340 nových nabíjacích bodov v mestách po celom Slovensku. Nabíjacia sieť má svoje slabé stránky a prítomnosť nabíjacích bodov na sídliskách je jedným z nich.
Riešenia existujú, akurát sa treba pustiť do ich realizácie. Príkladom je možnosť využívať nabíjanie elektromobilov zo stĺpov verejného osvetlenia, čo je priam ideálne riešenie na sídlisko a dobre to funguje v zahraničí.
Počet elektromobilov na našich cestách a rozsah dostupnosti verejného nabíjania sú do veľkej miery prepojenou nádobou. Počet verejných nabíjacích bodov je vzhľadom na počet prihlásených elektromobilov priam nadhodnotený (1808 bodov), no stále hovoríme len o 10 000 vozidlách.
To znamená, že dobré pokrytie je zabezpečené na tých miestach, kde dochádza k využívaniu nabíjania. Žiaden prevádzkovateľ nebude zo svojej dobroty budovať nabíjaciu stanicu na sídlisku, kde sa bude obrazne povedané nabíjať “jeden elektromobil týždenne”.
Áno, pri bývaní v bytovom dome to s elektromobilom samozrejme nie je až také pohodlné ako pri dome, avšak rozhodne nemusí ísť ani o takú katastrofu ako prezentuje reportáž, kde sa hovorí o potrebe jazdiť do obchodného domu a trojhodinovom čakaní na nabitie.
Podobné vyjadrenia, ktoré hovoria o hodinách čakania na nabíjanie neodrážajú realitu. Často sa s nimi môžete stretnúť v komentároch od ľudí, ktorí nemajú žiadnu vlastnú skúsenosť s elektromobilmi.
Horšie je to v prípade, kedy prichádzajú od človeka, ktorý vystupuje takmer v pozícii zástupcu automobilového priemyslu a mal by mať aspoň základnú predstavu o živote s elektromobilom. Z pohľadu bežného diváka ide o fundovaného odborníka, ktorý vie o čom hovorí.
Majiteľ elektromobilu nabíja v dvoch prípadoch: keď môže a keď musí. Je to úplne prirodzené. Čas, ktorý aj tak musí využívať na nejakú aktivitu spája s nabíjaním. Úplne typickým príkladom je práve nakupovanie alebo stravovanie v reštaurácii.
Akonáhle viem, že niekde budem tráviť dlhší čas a nablízku je nabíjacia stanica, tak ju využijem. Odchádzam, tak sa odpájam a netlačím to zbytočne do 100 % nabitia. Vysvetľuje sa to ťažko. Treba si to proste zažiť a človek pochopí, že to nie je o hodinách hľadania nabíjacej stanice a čakaní, kým sa auto nabije ale o ďalšom využívaní času, ktorý už aj tak patrí inej aktivite. Pre lepšiu predstavu ešte uvádzam niekoľko nameraných časov nabíjania z našich testov:
- Volkswagen ID.7 – z 5 na 80 % za 28 minút (získanie dodatočného reálneho dojazdu 200 až 300 km je otázkou 20 minút)
- Tesla Model 3 Highland Long Range – 28 – 78 % za 28,5 minúty (44,7 kWh, reálny dojazd cca 308 km)
- Mercedes-Benz EQE SUV – 20 na 80 % za 29 minút (54 kWh, reálny dojazd cca 260 km)
