Pred desiatimi rokmi Čína využila nízke ceny na získanie dominantného postavenia v solárnej výrobe, aby konkurentov zo Západu eliminovala prakticky v čase, kedy začal stúpať celosvetový dopyt po solárnych paneloch. Spojené štáty a Európa teraz hľadajú všemožné cesty ako za každú cenu zabrániť tomu, aby sa situácia opakovala aj v prípade vodíka, píše portál Bloomberg.
Zjednodušene povedané sa to celé točí okolo toho, kto si uchmatne najväčšiu časť trhového koláča v segmente výroby elektrolyzérov. Ide o zariadenia, ktoré sú kľúčové pre výrobu vodíka. S využitím elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov umožňujú vodík extrahovať bez toho, aby dochádzalo k produkcii neželaných emisií.
Priemyselné odvetvia po celom sveta hľadajú riešenia ako pristúpiť k dekarbonizácii a výroba “zeleného vodíka” je jednou z jasný ciest pre oceliarsky, chemický či cementársky priemysel. Jednoducho, prechod na ekologickú výrobu vodíka dáva obrovský zmysel vo všetkých oblastiach, ktoré bez vodíka nedokážu fungovať. Preto sa spúšťajú rôzne projekty a dopyt po elektrolyzéroch narastá.
Bloomberg na základe svojej analýzy odhaduje, že celosvetová výroba elektrolyzérov bude musieť do roku 2030 narásť prinajmenšom 91-násobne, aby dokázala pokryť rastúci dopyt. Problémom už teraz začína byť čínska dominancia.
Nie sú také efektívne, konkurenciu drvia cenou
Viac ako 40 % dnešnej výroby elektrolyzérov pripadá priamo na Čínu. Napriek tomu, že tamojšie kusy nedosahujú účinnosť modelov vyrobených v USA a Európe, trhu jasne dominujú svojou cenou. Stoja len približne štvrtinu z toho, čo európske a americké modely.
Čínske elektrolyzéry sú zatiaľ primárne využívané na pokrytie domáceho dopytu, avšak export sa začína prebúdzať. Viacero odborníkov z priemyslu technológií pre obnoviteľnú energiu preto upozorňuje, že situácia so solárnou výrobou sa poľahky môže opakovať.
Administratíva súčasného amerického prezidenta Joea Bidena považuje Čínu sa silného konkurenta a značnú časť výroby čistých technológií chce dostať späť do USA, rovnako ako udržať existujúce a podporiť nové firmy. Vláda rozbehla veľmi štedré dotácie zamerané na zelené technológie, kam mimochodom spadajú aj elektromobily, no čo dôležitejšie v tomto kontexte, vodíkové technológie. Výrazná finančná pomoc má kľúčových výrobcov a dodávateľov udržať na domácej, americkej pôde.
Vytrhnutie z európskeho sna o vodíku?
Záujem o dostatočné podchytenie trhu s vodíkom má prirodzene aj Európa. V tomto prípade ale plány nenapredujú až tak efektívne, ako by bolo vhodné. Bloomberg píše, že Európska únia chce do roku 2030 dosiahnuť ročnú výrobu zeleného vodíka v objeme 10 miliónov ton, no pritom ešte stále nerozhodla, ktoré metódy výroby budú považované za “zelené”.
Kvôli tejto neistote sa firmám v Európe len veľmi ťažko hľadajú dôvody prečo by sa mali púšťať do veľkých projektov pre výrobu vodíka. Na základe toho vznikajú obavy, že možný podiel na biznise s elektrolyzérmi jednoducho z Európy “odtečie” do iných regiónov s lepšie odhadnuteľným potenciálom. Kritika je poriadne ostrá. Jorgo Chatzimarkakis, generálny riaditeľ lobingovej skupiny Hydrogen Europe, prehlásil, že svojim prístupom si “EÚ strieľa do hlavy. Nie do nohy, rovno do hlavy.”.
Obavy z možnej čínskej prevahy vo výrobe elektrolyzérov posilňujú aj očakávania, že tamojšia technológia sa svojou účinnosťou čoskoro vyrovná Západu. To by znamenalo, že by došlo k zmazaniu súčasnej konkurenčnej výhody amerických a európskych firiem. Preto sa musia obidva trhy výraznejšie zamerať na čo najlepšie podchytenie vodíkového priemyslu. Kým je to možné.
