Rád by som tu umiestnil pár slov pre bojovníkov za tradičné hodnoty industriálnej revolúcie. Tých hrdinov, ktorí mi pravidelne posielajú tisíckrát zdieľané memečka a ma posielajú späť na salaš zavrieť sa do košiara s ostatnými ovečkami. Len na úvod ešte by som rád jasne uviedol – nie som proti vozidlám so spaľovacím motorom, je to kus histórie a inžinierskeho umenia, ktorý zrovnoprávnil ľudí darom mobility. Nie som proti vozidlám so spaľovacím motorom, tam kde to má zmysel, pokiaľ nebude lepšia náhrada.
Späť ale k vyššie spomenutým odborníkom, ktorí pravidelne, aby som nezabudol, mi pripomínajú, že elektroautá sú skazou sveta, lebo lítium likviduje všetko, lebo detská práca, lebo toxické požiare, lebo magnetické polia… bezhlavo sa predbiehajú, kto prvý a viackrát nazdiela “overené kím nesmažú…” Pre ujasnenie, žiadna forma mobility nie je čistá. Ani to behanie po parku nie, ale o tom inokedy a inde.
Ťažba ropy
Najčistejšie auto je to, ktoré sa nikdy nevyrobí. Keďže ale sme odkázaní na istú formu mobility, máme teraz možnosť si vybrať niečo objektívne lepšieho. Veď čo máme teraz?
Komplikovaný svet ovládaný ľuďmi kontrolujúcimi ultimatívnu univerzálnu platobnú menu – energiu. Energiu pre mobilitu, energiu vo forme neobnoviteľných prírodných zdrojov. Ropy a plynu. Desiatky vojen, milióny mŕtvych, stovky miliónov s ohrozením zdravia a do budúcna miliardy na úteku bez cieľa pred klimatickou zmenou. Určite to znie super, alebo? Delta rieky Niger je určite parádnym miestom na život, čo na tom, že je to miesto s najväčším znečistením na Zemi.
Čo tak ťažba ropy z pieskov v Kanade, kde sa miliardy skutočnej pitnej vody znehodnotia? Miesta, kde deti prichádzajú na svet s postihnutím, na ktoré krátko na to zomierajú, ale aspoň potom nemusia ich krátke detstvo pracovať. Je to naozaj skvelé, ako ohľaduplný je priebeh ťažby ropy a plynu. Je krásne sledovať výkvet inžinierskeho umenia, kde príroda a ľudský život vždy stoja na prvom mieste. Musíme byť na seba veľmi hrdí, že máme také privilégium a možnosť tankovať benzín na našich krásnych vysvietených čerpacích staniciach. Alebo?
Ropné katastrofy
Bolo by to krásne, keby nebolo toho internetu, kde stačí zadať “najväčšie ropné katastrofy” a akosi tá opojná vôňa benzínu začína dusivý pocit vyvolávať. Nech sa páči, niečo na večerné čítanie:
https://en.wikipedia.org/wiki/Oil_spill
https://www.marineinsight.com/environment/11-major-oil-spills-of-the-maritime-world/
Je to predsa paráda, vytvoríme pracovné miesta. Veď bude treba to všetko pozbierať a vyčistiť. Kto videl zvieratá kompletne čierne od ropy, ktoré bojujú o svoj život, no nakoniec ho aj tak prehrajú, pretože sa nemajú kam vrátiť.
Jasne, ešte tu máme predsa kobalt. Detská práca na dennom programe. Tu sa treba trochu precíznejšie informovať, čo a kde je skutočnou príčinou tohto stavu. S detskou prácou pri ťažbe kobaltu sa stretávame výlučne pri nelegálnych povrchových baniach. Je to strašné a určite treba o tom nielen hovoriť, ale aj vytvárať tlak, aby suroviny boli preukázateľne vystopovateľné z priemyselnej ťažby. Prečo však existujú tieto nelegálne bane?
Kobalt v autopriemysle
Pretože aj títo ľudia chcú prežiť a je to pre nich jediný zdroj príjmov v už aj tak ťažko skúšaných regiónoch. Kobalt je často získavaný ako vedľajší produkt z ťažby medi. Teraz sa ale zamyslime, kde všade sa taký kobalt v autopriemysle používa. Napríklad taká ojnica, vďaka kobaltu je zliatina ocele tvrdšia a odolnejšia. Ako určite všetci vedia, zlý Brusel nás núti palivá čistiť od prímesí síry a to sa deje procesom hydrogen sulfurizácia za použitia kobalt-molybdénových katalyzátorov. Bez kobaltu, žiaden bezsírny benzín alebo dízel.
https://en.wikipedia.org/wiki/Hydrodesulfurization
O skutočne vzácnych kovoch, ako je platina, palladium, rhodium či striebro alebo zlato je asi zbytočné spomínať. V každom aute sú ich gramy. Najčastejšie práve v katalyzátoroch, kde sa odpaľujú a ich teraz môžete kdekoľvek v blízkosti ciest detegovať. Ale určite aj na sebe máš niečo zo zlata alebo s diamantom? Niečo z medi? Okamžite to zahoď preč! S veľkou pravdepodobnosťou tieto veci sú z materiálov získaných v afrických baniach alebo iných regiónov známych “dodržiavaním” ľudských práv.
Ako je to s lítiom?
Lítium. Už aj Nirvana nám zaspievala o jeho blahodarnom vplyve na ľudskú psychiku. Lítium je predsa tak škodlivé, že radšej budem ďalej jazdiť dieslom. Možno je lítium ťažké získať v lekárni, ale určite to nie je vzácny kov. Často je lítium len vedľajší produkt zo získavania uhličitanu draselného, ináč nazývaného aj potaš. Rovnako ako aj pri ťažbe boraxu, cézia a rubídia. Okrem iného je lítium odpad pri odsoľovaní morskej vody, ale tento spôsob sa momentálne nepraktizuje. Jeden je prozaický energetický, druhý ekonomicko-mocenský, veď najväčší producent lítia je vo vlastníctve rodiny Pinochet.
Keď už sme v Čile, pozrime sa teda, ako je to s tým ničením vodných zdrojov a vykorisťovaním miestnych farmárov. Pri ťažbe lítia v Čile sa používa voda s vysokým obsahom soli a minerálov. Nie, nie je to minerálka, táto voda nie je určite pitná a pochádza zo soľného jazera Salar de Atacama. Kto sa pokúsil polievať kvety slanou vodou? Tak často spomínaní miestni farmári používajú k zavlažovaniu vodu z riek vtekajúcich do soľného jazera. Ročne na to spotrebujú približne 27 miliónov ton vody. Ročný prietok všetkých riek do jazera predstavuje 175 miliónov ton vody. Kto by si to chcel pozrieť na vlastné oči a stráviť v tejto katastrofálnej krajine dovolenku, tu je zopár informácii od ľudí, čo sa tam už vybrali:
https://www.lilies-diary.com/atacama/
https://www.expedia.de/San-Pedro-De-Atacama.dx500224
Toxický benzol
Ale vráťme sa späť do nášho krásneho čistého kraja, kde je nebo krištáľovo modré a vzduch aj na čerpacích staniciach vonia po konvalinkách. Len škoda, že tehotné ženy nesmú pracovať na čerpacích staniciach. Opäť sa nám tu Brusel mieša do života, lebo benzol je toxický, rakovinotvorný a dokonca spôsobuje zmeny v genetickom materiáli. Benzol tvorí približne 1% v palivách, ako aditivum pre zníženie klepania. Je veľmi prchavý a preto je práve na čerpacích staniciach vo vyšších koncentráciách. Nielen v exteriéri, ale aj v interiéroch predajných miest. Až 30% čerpacích staníc presahuje limitné hodnoty koncentrácie 5 µg/m3 práve v interiéroch. Tak nech sa páči a nazdravie pri ďalšom platení za palivá.
Akosi nikde sa nespomína, koľko máme áut na cestách s netesným motorom. Ukáž mi parkovisko bez olejových fľakov. Prípadne koľko vozidiel má poruchy funkčnosti systémov čistenia spalín, či je to lambdasonda alebo katalyzátor. Nezriedka bol samotným užívateľom pre lepší pocit z jazdy a zvuku modifikovaný. Ale šírili sa fuj hnusné povery a fámy, že nebodaj priamo výrobcovia motora k dosiahnutiu “krajšej” krivky len na emisných skúškach mali kontrolu emisií v prevádzke obetovať. Naozaj je toto správne a dobré? Prečo asi nie je dovolené auto umývať doma? Prečo asi? Žeby práve kvôli zvyškom olejov a paliva? Práve preto majú umývarky špeciálne odlučovače na ropné látky.
Budúcnosť bez hluku
Nebola by krásna predstava, že deti našich detí sa budú môcť prechádzať po meste bez hlučnej premávky? Že nebudú musieť mať strach sa zhlboka pri ceste nadýchnuť? Nebolo by to skvelé, keby sme si energiu pre našu mobilitu mohli sami vyrábať? Keby sme si vedeli udržať svoju mobilitu aj do budúcna, a to za nižšie náklady a hlavne s nižším dlhom voči našim nasledujúcim generáciám? To všetko máme možnosť teraz nasmerovať aj pomocou elektromobility.
Nie, vodík nie je odpoveď pre individuálnu dopravu. Každý biologický systém na tejto planéte sa snaží o maximálnu energetickú efektivitu. Ak teda máme cieľ udržateľný rozvoj, treba racionálne si zrátať účinnosti. Vodík bol budúcnosť pred 30 rokmi a presne aj tak jeho budúcnosť leží ďalších 30 rokov pred nami, kým nenájdeme efektívnejší spôsob výroby, skladovania a konverzie.
O životnosti a recyklácií batérií som sa už trochu rozpísal minule, ale pre osvieženie pamäti tu je link.
Elektrická cesta
Len pre doplnenie z vlastnej praxe. Moje terajšie auto jazdím od 05/2018 a ku dnešnému dňu sme najazdili 208.206 kilometrov a stále mám k dispozícii viac než 93% pôvodnej kapacity batérie.
Je tu ale ešte jeden dôvod, prečo uprednostniť elektroauto. A tento dôvod spája silné slová tradičných nemeckých automobiliek do jedného vozidla. Radosť z jazdy vďaka náskoku techniky pre všetkých ľudí. Elektroauto liberalizovaný výkon superšportov do obyčajných rodinných minivanov. Jednoduchosť ovládania, žiadne vibrácie, nástup výkonu… nepoznám nikoho, kto aj po krátkej jazde neostal aspoň prekvapený a na tvári sa neobjavil povestný elektroúsmev. Ľudia, je to úplne jedno, aké auto si vyberiete, ale vyberajte si elektrické.
Nabudúce, skôr než budeš opäť zdieľať utajované fakty sprisahania Greenpeace, tak sa zamysli. Lebo svojou kvapkou prispievaš na sile vlny práve tým ľuďom, ktorí sa bránia zmeny zo strachu straty svojej moci. Aj touto kvapkou škodíš práve aj svojej milovanej vlasti, lebo Slovensko je závislé na automobilovom priemysle. Je dôležité, aby sme nestratili kontakt s vývojom, lebo ten s elektromobilitou sa nám nepríjemne vzďaľuje a nikto kvôli tebe sa neotočí a nepočká.
Treba si uvedomiť, že nie elektromobilita má za cieľ zlikvidovať pracovné miesta. Sú to práve lobisti a záujmové skupiny koncernov, ktorí majú strach zo zmeny pre svoju neflexibilitu, pre pohodlnosť vychodeného chodníka a častokrát aj pocit nadradenosti. Žiaľ, následky ich rozhodnutí budeme musieť znášať my všetci. V mene detí mojich detí, ti ďakujem, že aj keď možno práve tebe ešte elektroauto nevyhovuje, nebudeš aktívne liať ďalší benzín do mašinérie účelovej propagandy a radšej sa prídeš s nami na úrovni porozprávať.
Za inšpiráciu k napísaniu tohto textu ďakujem Tesla Owners Club Bavaria / prezident Stefan Debra.