V rozhovore so spoluzakladateľom a riaditeľom spoločnosti GreenWay sme sa zamerali na nabíjaciu infraštruktúru pre potreby elektrifikovanej nákladnej dopravy. Ide o oblasť, v ktorej dnes môžeme badať výrazný záujem zo strany automobiliek, ale aj zo strany spoločností, ktoré hľadajú cesty ako modernizovať svoj vozový park a optimalizovať prevádzkové náklady.
Za silný hlas v tejto oblasti je vo všeobecnosti považovaná spoločnosť Tesla so svojim ťahačom Tesla Semi, do ktorého sú vkladané veľké nádeje. Realita na trhu je však taká, že Tesla nie je vonkoncom jediným hráčom, akurát patrí medzi tých najhlasnejších. Témou elektrických nákladných áut, primárne ťahačov, žijú viaceré známe mená zo sveta automobilového priemyslu. Aktívne sa jej venuje Mercedes-Benz Trucks, Scania, Volvo či BYD. Nedávno sme dokonca mali možnosť vyskúšať plne elektrický model Scania 25 P.
Na to, aby sa elektrická nákladná doprava mohla naplno rozvíjať je však potrebné vyriešiť množstvo detailov. Medzi tie kľúčové patrí práve nabíjacia infraštruktúra. Vyvíjajú sa nové nabíjacie štandardy, príkladom čoho je Megawatt Charging System (MCS), avšak stále platí, že všetky novinky musí niekto privádzať do reálneho života.
Táto úloha v praxi stojí na strane operátorov nabíjacích staníc, ktorí majú osobitné stratégie pre osobné elektromobily a ťažkú nákladnú dopravu. Na prvý pohľad sa to síce môže javiť tak, že v obidvoch prípadoch ide o elektrické autá, takže tu musí byť veľká podobnosť. To je síce do istej miery pravda, no v praxi je tu kopa rozdielov a vôbec to nie je také jednoduché ako by sa mohlo zdať.
Ako sa na segment elektrickej nákladnej dopravy pozerá GreenWay, a aké má plány v tejto oblasti prezradil spoluzakladateľ a riaditeľ spoločnosti GreenWay, Peter Badík.
Ako sa GreenWay pripravuje na elektrickú nákladnú dopravu?
V porovnaní s budovaním infraštruktúry pre osobnú dopravu je to do značnej miery odlišný svet. Očakávajú sa tu omnoho vyššie výkony. Minimom je v tomto prípade 350 kW, čo je omnoho viac než štandard pri osobných elektromobiloch.
To, ako rýchlo, a do akej miery, sa uchytí spomínaný 1 MWh štandard MCS je otázka, nad ktorou uvažujeme. GreenWay momentálne plánuje používať 350 kW štandard. Z toho ako vnímame dianie na trhu to dokonca vyzerá tak, že táto dvojica bude nejaký čas koexistovať a hovorí sa, že elektrické nákladné vozidlá by boli vybavené dvojicou konektorov.
Úprimne, našu stratégiu máme nastavenú tak, že nechceme byť medzi prvými, ktorí začnú MCS nasadzovať. Sme dobre previazaní s veľkými operátormi, takže si počkáme aké budú prvé skúsenosti vo svete, a až potom začneme nasadzovať technológiu 1 MWh nabíjacieho štandardu.
Čo sa týka 350 kW, tak tam sa nám napríklad spolu s IONITY podarilo získať špeciálny európsky projekt, cez Nástroj na prepájanie Európy. Celý projekt je v hodnote 220 miliónov, z toho asi 70 miliónov má byť dotácia. Z našej strany ide okrem budovania veľkého počtu nabíjačiek pre osobné automobily, kam poputuje väčšina zdrojov, ale aj o vybudovanie niekoľkých veľkých nabíjacích hubov pre elektrickú nákladnú dopravu na Slovensku a v Poľsku. Celkovo ide o 13 hubov, z čoho 3 pripadajú na Slovensko a 10 vyrastie v Poľsku.
Presné lokality ešte nemáme napevno zvolené, pretože tu je potrebné prihliadať na viacero kľúčových vecí. V prvom rade musí byť miesto vhodné pre osadenie 350 kW technológie a súčasne musí miesto spĺňať potrebné dimenzie. To znamená, že musí ponúkať dosť miesta pre veľké nákladné autá. Aby tam boli schopné bez problémov prejsť, zaparkovať a tak ďalej.
Ďalšou vecou je, že pri nabíjacích hubov pre veľké nákladné autá ide o úplne iný rozmer investícií než pri osobných elektromobiloch. Počet hráčov je v tomto prípade menší, preto chceme miesta budovať v úzkom kontakte s logistickými spoločnosťami a výrobcami, aby ste takýto nabíjací hub vedeli dobre zacieliť. Taktiež potrebujeme dosiahnuť koordináciu pri využívaní nabíjania, aby sa zabezpečila očakávaná dostupnosť, ale aj nejaká rozumná miera využívania daného miesta.
Aký je aktuálny stav na trhu elektrických ťahačov? S kým aktívne komunikuje?
Je to populárna téma, aktuálny trend. Celé je to tak trochu urýchlené, ale súčasne ide o vec, v ktorej sa chceme pohybovať. Samozrejme, že nemáme veľké oči, že teraz hneď ideme vybudovať obrovské nabíjacie huby vo veľkých kvantách. Chceme sa naučiť ako to funguje a získať skúsenosti z Európy. Keď nastane ten správny čas, tak sa tomu budeme venovať aktívnejšie s využitím získaných skúseností.
Je to veľmi zaujímavé z toho hľadiska, že keď sa vymení jedno nákladné auto, tak sa dokáže ušetriť obrovské množstvo CO2. Pre nás je to aj zaujímavý typ klienta. Dva, tri, kamióny, ktoré sa nabíjajú na jednej nabíjačke za deň môžu priniesť väčšiu utilizáciu ako keď tam tá nabíjačka stojí pre osobné autá. Hlavne pokiaľ je to po dohode s logistickým centrom pravidelný, ideálne každodenný, stav.
Uvidíme, že ako nám to bude fungovať. Či si firmy budú kupovať elektrické nákladiaky, a či už budú nasadzovať na také trasy, kde sú verejné nabíjacie stanice. Pri tejto téme je to tak, že významnou súčasťou sú aj logistické depá, kde má firma nabíjanie vo vlastnej réžii. Ale keď sa bavíme o verejnej nabíjacej infraštruktúre, tak na Slovensku je taký stav, že vždy uvažujeme, či je segment dostatočne veľký na to, aby sme tu od nuly budovali verejné nabíjačky.
Napríklad v Poľsku je to úplne iná téma. Tam nákladné autá jazdia úplne iné vzdialenosti, preto je tam verejná infraštruktúra každých 250 až 300 kilometrov vhodná, priam potrebná. Je tam registrovaných viac ako 30% kamiónov z Európy, čo znamená, že tento typ dopravy má úplne iné postavenie. Záujem predajcov a poskytovateľov služieb je v porovnaní s našim trhom enormný.
Na Slovensku si viem predstaviť, že firmy budú na začiatok elektrické kamióny využívať pri preprave typu depo-depo, takže umiestnenie verejných nabíjacích staníc bude závisieť od toho, kde ich budú logistické firmy potrebovať. Je to úplne iný koncept ako pri osobných elektromobiloch.
Ešte donedávna sa hovorilo, že osobná doprava bude elektrická, no pri tej nákladnej bude veľkú rolu zohrávať vodík. Ako to je dnes?
Dnes sa pohybujeme vo svete elektrických nákladných áut. Táto téma získala taký nábeh, že vodík prakticky vytlačila úplne do úzadia. Chvíľu to šlo paralelne, teraz je to tak, že vodík je už niekde v závetrí…
Prečo je to tak? Čo sa vlastne zmenilo?
Myslím, že za tým je hlavne také to uvedomenie, že využívanie bezemisných nákladných áut nie je len o tom, že potrebujeme jazdiť trasy dlhé tisícky kilometrov. Väčšinou ide o dopravu z depa na depo, kedy je priemerná rýchlosť niekde na úrovni 60 kilometrov za hodinu. Čiže, ak si má vodič spraviť povinnú prestávku, tak mu stačí 250 až 300 kilometrový dojazd. Takže dnes výrobcovia mieria práve na pokrytie tohto typu prepravy z jedného depa do druhého, kedy je verejná nabíjacia infraštruktúra doplnkom.
V tomto prípade sa skutočne pozeráme na 250 až 300 kilometrovú trasu, prípadne 500 kilometrovú, ak tam už je zarátaná aj zastávka na verejnej nabíjačke. Dôležitá je tu vzájomná súčinnosť logistickej firmy a operátora nabíjacej siete. Vodič má pri dlhšej trase povinnú prestávku ktorej dodržiavanie je veľmi prísne monitorované. Nabíjanie bude prebiehať práve počas tejto prestávky, takže je kľúčové, aby ju mohol naplno využiť dopĺňaním energie, nie čakaním na to, kým sa mu uvoľní miesto. To nepôjde bez rezervácie času na nabíjačke. My vďaka tomu budeme vedieť, aké veľké je využitie našej stanice, logistická spoločnosť zase bude vedieť veľmi dobre plánovať.
Myslíte, že elektrické kamióny v budúcnosti nahradia benzínové a dieselové modely?
Ja si myslím, že áno. Prekvapivo veľká časť týchto vozidiel je taká ako sme hovorili, teda nie také tie obrovské 2 000 kilometrové a neviem aké vzdialenosti, ale doprava z depa do depa, spravidla do 500 kilometrov. Viac ako 60% nákladnej dopravy funguje práve takto. To že kamionista je na ceste dlhé týždne, je menšina celého segmentu. Zmysel to jednoducho dáva a vidieť to aj na tom, ako a kam sa skoro všetky veľké kamiónové spoločnosti rozhodli investovať.
Čo sa týka celkových nákladov na jazdu, rieši sa aj toto?
Netreba sa nechať zmýliť. To, že ten kamión nechodí 2 000 kilometrové trasy neznamená, že za 10 rokov najazdí málo kilometrov. Utilizácia je tu skutočne veľká. Preprava z depa do depa sa točí prakticky neustále, takže z hľadiska toho tam stále platí, že vo chvíli keď operatívne náklady sú nižšie než cena nafty, tak je výpočet veľmi dobrý a tie vstupné náklady sa vracajú veľmi rýchlo.
Samozrejme, že dneska sú tie ceny elektrickej energie rozhádzané a všetko je postavené troška na hlavu, ale myslím, že nikto kto robí takéto projekty sa na to nepozerá z pohľadu, že koľko bude stáť elektrická energia najbližšieho pol roka ale proste aký ide byť ten stav dlhodobo, povedzme v priebehu najbližších desať rokov.
Komunikujete s firmami, ktoré už majú reálne skúsenosti z tejto oblasti?
O túto oblasť sa výrobcovia aktívne zaujímajú. Máme kontakty s Volvom, Scaniou či Mercedesom. Vzťah je tam omnoho užší lebo výrobcovia lepšie poznajú zákazníkov, pretože logistických spoločností nie je veľa, a ešte aj z toho je len časť, ktorá má potenciál do niečoho takého investovať. Komunikácia medzi výrobcami áut, logistickými spoločnosťami a operátormi infraštruktúry je tu proste veľmi tesná pretože sa poznáme.
Veľmi pekný projekt vznikol v Poľsku, kedy sa tieto tri zložky spojili pod hlavičkou asociácie PSPA a nakoniec z toho vznikol vládou dotovaný projekt na budovanie akejsi kostrovej siete verejných nabíjacích hubov pre nákladné autá. Na Slovensku je to trošku s oneskorením, hlavne kvôli významu trhu, ale potenciál vidíme aj u nás. Tri nabíjacie huby, ktoré som spomínal, chceme vybudovať skutočne v úzkej spolupráci s výrobcami a logistickými spoločnosťami.
Myslíte tým, tie 350 kW huby?
Áno, ako som spomínal, MCS momentálne neplánujeme, budeme to veľmi pozorne pozorovať ako sa to bude vyvíjať. Takáto nabíjacia infraštruktúra nie je vôbec jednoduchá a chceli by sme to vidieť v reálnej prevádzke aspoň nejaký rok predtým než si povieme, že či do toho pôjdeme my.
Ako jedny z prvých sme prinášali 350 kW štandard a mali sme s tým zlú skúsenosti, aj my aj ZSE. Išli sme do firmy, ktorá bola priekopníkom, jedna z prvých postavila 350 kW nabíjačku v Európe, takže to bolo veľmi ambiciózne a rýchle, ale potom sa tam začali chytať muchy, a na niečo takéto si už určite chceme dať pozor.
