Každá nová technológia či pokrok, ktorý vstupuje do našich životov, tak ako teraz elektromobilita, prebúdza v spoločnosti rôzne vášne a je predmetom celospoločenských diskusií či názorových polemík.
O potrebe jej implementácie ako cesty k postupnému znižovaniu uhlíkovej stopy však už v súčasnosti niet pochýb. V porovnaní s ostatnými typmi bezemisného pohonu sa u elektromobility jedná o dostupnú a v mnohých krajinách medzičasom už aj výrazne rozvinutú technológiu. Nie však na Slovensku.
Slovensko zaostáva
Pred koncom roka 2021 sme v rámci Valného zhromaždenia SEVA (Slovak Electric Vehicle Association) bilancovali aktuálny stav rozvoja elektromobility na Slovensku. Zhodli sme sa, že pripravenosť na jej nástup a verejná podpora elektromobility u nás výrazne zaostáva za väčšinou rozvinutých krajín v EÚ.
Elektromobily vrátane plug-in hybridov tvorili v roku 2021 na Slovensku len 3% trhu predaja nových osobných vozidiel čo je v porovnaní s približne 18% podielom na európskom trhu žalostne málo. Nehovoriac o vyspelých krajinách, ktoré dlhodobo proklamujú verejnú podporu rozvoja elektromobility vrátane uceleného a systematického plánu jej podpory.
Medzi tie patria napríklad nepriame finančné benefity pre zamestnancov a právnické osoby vo forme daňovej a odvodovej úľavy pri prevádzke bezemisných vozidiel oproti používaniu vozidiel so spaľovacím motorom, výrazná podpora rozvoja infraštruktúry nabíjacích staníc vrátane domácich wallboxov s využitím Európskych fondov či veľakrát diskutovaných priamych dotácii konečným zákazníkom.
Elektromobilitu musíme brať vážne
Európska únia, ktorej sme členom, si zvolila elektromobilitu ako hlavný trend podpory a rozvoja čistej mobility. Pokiaľ sme sa zaviazali, že je v našom záujme znižovať uhlíkovú stopu v doprave a prispieť tak k čistote a kvalite ovzdušia, musíme tuto tému konečne dostať aj na zoznam vládnej agendy a začať brať elektromobilitu ako smer rozvoja mobility budúcnosti nanajvýš vážne. Je to totiž na najbližšie dekády jediná dostupná alternatívna technológia pre bezemisný pohon.
Nie náhodou sa aj niektoré veľké automobilové koncerny, ktoré až doposiaľ s rozvojom elektromobility váhali, rozhodli v poslednom období zamerať svoje úsilie primárne týmto smerom na úkor napríklad vodíkových technológii s palivovými článkami.
Svoju rolu pri tom zohráva aj energetická efektivita, v rámci ktorej batériové elektromobily majú jednoznačne výrazne navrch. Pre porovnanie, účinnosť pohonu pri využití vodíka v palivových článkoch je približne 30% v porovnaní s účinnosťou batériových elektromobilov, ktorá je na úrovni približne 75% v celom reťazci od výroby po premenu na kinetickú energiu automobilu.
Je preto načase prestať spochybňovať elektromobilitu a prešľapovať na mieste bez jasného plánu podpory rozvoja tohto druhu pohonu, o ktorého využití a presadení už dávno niet žiadnych pochýb. Pozitívna osveta a vnímanie musí byť súčasťou tohto plánu.
Najväčšie prekážky
Aj keď sa budovanie infraštruktúry nabíjania postupne rozbieha a plán obnovy počíta s jej ďalším rozširovaním, stále nízka miera pokrytia Slovenska je jednou z najväčších prekážok pri rozhodovaní o plynulom prechode na tento alternatívny pohon.
Presvedčiť ľudí, aby prešli na klimaticky šetrnú elektromobilitu, môžeme len vtedy, ak zabezpečíme, že sa budú môcť rýchlo a jednoducho nabíjať, nech sú kdekoľvek. O to viac bude dôležité efektívne využitie zdrojov z plánu obnovy, správne nastavenie lokalít a výkonov rozvoja elektrickej infraštruktúry ako aj efektívne schvaľovacie konanie pre odbúranie tejto bariéry vo vnímaní zákazníkov.
V kontexte rozvoja infraštruktúry pre elektromobilitu hrá do kariet aj energetický mix výroby energie na Slovensku, ktorú tvoria z 55% bezemisné jadrové zdroje a 22% tzv. „zelené“ obnoviteľné zdroje energie.
Jednou z ďalších bariér pre rozsiahlejšie uplatnenie batériových áut je aj vyššia cena elektromobilov v porovnaní s vozidlami na konvenčný pohon. Na túto tému sa dá pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Podobne ako pri iných nových technológiách býva obstarávacia cena technologicky odlišných produktov v počiatočnej fáze ich rozvoja vyššia a to isté sa dá povedať aj o rozsiahlych nákladoch na ich vývoj.
Táto vyššia cena sa však z časti eliminuje celkovými nákladmi na prevádzku tzv. TCO (Total cost of ownership), do ktorých okrem iného vstupujú výrazne nižšie náklady na vlastné nabíjanie za predpokladu, že toto sa v prevažnej miere realizuje doma či v práci pri nízkych tarifách ako aj o približne 30% nižšie náklady na údržbu. Ďalšie úspory vznikajú pri registračných poplatkoch či poistení.
Elektromobilmi aj k vyššej bezpečnosti
Rozvoj bezemisných vozidiel však plní aj úlohu celospoločenskej objednávky a to nielen z environmentálneho hľadiska, ale aj pri omladení vozového parku, ktorý je na Slovensku veľmi zastaralý. Tým sa zároveň zvýši aj celková bezpečnosť cestnej premávky. Veď priemerný vek áut na Slovensku sa blíži k 15 rokom, pričom mnohé z nich sú výrazne staršie a v žalostnom technickom stave.
Aj preto sme v rámci asociácie SEVA presvedčení o tom, že podpora rozvoja elektromobility, predovšetkým v jej úvodnej fáze, je dôležitým argumentom pre tých zákazníkov, ktorí po vyskúšaní tejto technológie vážne uvažujú o kúpe elektromobilu, avšak vyššie obstarávacie ceny pre nich predstavujú výraznú bariéru. O úspešnej implementácii s proklamovanou podporou štátu vrátanie dotácií svedčí aj dobrý príklad z Nemecka, Francúzka či Rakúska, kde podiel elektrických a elektrifikovaných áut v roku 2021 na rakúskom trhu novo registrovaných vozidiel tvoril 20%. Už zmienený podiel 3% na slovenskom trhu predstavuje v porovnaní s rozvinutými trhmi EÚ skôr „homeopatické“ číslo.
Až 2/3 registrácií nových vozidiel s konvenčným typom pohonu na Slovensku tvoria registrácie právnických osôb. Pri elektromobiloch je to dokonca až 90%. Systém podpory by tak zvýšil záujem o elektromobily, z ktorých sa po niekoľkých rokoch stanú atraktívne ojazdené elektromobily s výrazne dostupnejšou cenovkou pre privátneho zákazníka. Tento kolobeh je potrebný pre naštartovanie fungujúceho trhu s ojazdenými elektromobilmi, keďže mnohí si nemôžu dovoliť alebo nechcú kúpiť nový elektromobil.
Ak by títo zákazníci získali impulz pre nákup elektrických vozidiel, zvýšil by sa automaticky aj záujem a využívanie nabíjačiek, čo by sekundárne viedlo k rýchlejšiemu rozvoju infraštruktúry a tým aj k zvýšeniu popularity elektromobility a investícií do týchto nových technológii. Nie je možné si myslieť, že prechod na bezemisnú mobilitu bez koncepčnej podpory zo strany štátu, sa rozbehne akosi sám od seba.
Odstavíme sa na druhú koľaj?
Ak sa naopak nerozbehne a Slovensko rozvoj bezemisných áut nepodporí, bude s ohľadom na vyššie ceny elektromobilov a rastúce ceny konvenčných áut aj naďalej stúpať vek dnešného vozového parku a tým aj jeho CO2 – čiže uhlíková stopa, ktorá je u nás mimochodom jedna z najhorších v celej Európe.
Tlak na dopyt a dovoz starých jazdených vozidiel, pri ktorých u nás paradoxne platí „čím staršie, tým kvôli nižšiemu registračnému poplatku vítanejšie“ naopak ešte viac zosilnie. Tým sa Slovensko dostane na druhú koľaj a namiesto ďalšieho rozvoja krajiny čoby lídra vo výrobe automobilov, investícií do výskumu a vývoja nových technológii, sa naopak stane vrakoviskom Európy.
Je jasné, že automobilový priemysel potrebuje nový impulz pre rozvoj do budúcna a zachovanie konkurencieschopnosti regiónu. Elektromobilita a najmä výroba batérií v podobe tzv. Gigafactories sa stáva veľmi dôležitou súčasťou hodnotového reťazca v pre Slovensko tak kľúčovom automobilovom priemysle. Nie nadarmo investujú automobilky do nových výrobných kapacít alebo budujú strategické partnerstvá s existujúcimi výrobcami batérií.
Podľa posledných dát pritom už ohlásené globálne investície automobiliek do výroby elektromobilov a batérií presiahli 500 mld USD do roku 2030. Z týchto investícií si musí nevyhnutne ukrojiť aj Slovensko. Je však nepravdepodobné, že tieto investície získa krajina, ktorá k revolúcii v elektromobilite a jej rozvoju pristupuje zatiaľ veľmi vágne.
Autor: Jaroslav Hercog, riaditeľ spoločnosti Škoda Auto Slovensko
