Podľa oficiálneho vyjadrenia predstaviteľov Európskej únie sa vodík nestratí, no budúcnosť patrí batériám. Vodík by sa mal postarať o ozelenenie priemyslu a nákladnej dopravy, no v osobnej doprave sa s ním nepočíta. Európsky projekt rozvoja vodíkových technológií by mal byť podporený celkovou sumou 2 miliardy EUR. Bližšie informácie nám priniesol portál EURACTIV.
Vodík sa nestratí aj keď budúcnosť patrí elektrine
Podľa Európskej únie má pred sebou vodík významnú budúcnosť. Nemal by však smerovať do osobnej prepravy. Jeho vysoký potenciál by mal byť využitý primárne v oblasti dekarbonizácie ťažkého priemyslu akým je napríklad výroba ocele alebo chemikálií. Tieto oblasti nie je možné elektrifikovať, nakoľko na svoju činnosť nevyhnutne potrebujú kvapalné alebo plynné palivá. Ideálnym riešením sa však stáva práve vodík.
Skutočnosť, že Európska únia to s vodíkovými technológiami myslí skutočne vážne, podkladá aj tretie kolo projektu, ktorými je podporovaný rozvoj v tejto oblasti. Iniciatíva spájajúca európsky verejný a súkromný sektor niesla označenie „Spoločný podnik pre palivové články a vodík“. S ohľadom na odklon od vodíkových áut sa toto označenie transformuje na „Partnerstvo pre čistý vodík“.
K téme sa vyjadrila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Nové smerovanie nadväzuje na dlhoročnú spoluprácu podporovanú Spoločným podnikom pre palivové články a vodík. Čistý vodík by mal zaujať svoje miesto v budúcej klimaticky neutrálnej ekonomike.
Cieľom je v tomto prípade vytvoriť kruh, v ktorom by sa výroba čistého vodíka a jeho využitie vzájomne dopĺňali. Cieľom Európskej únie je, aby sa do roku 2030 znížili náklady na výrobu jedného kilogramu vodíka pod 1,8 eura.
Vodík sa nestratí no budúcnosť patrí batériám
Samotné premenovanie európskeho projektu zameraného na podporu vodíkových technológií nám naznačuje, že sa Európska komisia rozhodla od vodíkovej mobility presunúť k menej kontroverznému riešeniu.
Vodík sa nestratí no budúcnosť patrí batériám. Svoje uplatnenie by mal nájsť v priemysle, kde by sa využíval ako reakčné činidlo a vstupná surovina. Uplatnenie by mal nájsť aj v leteckej alebo námornej doprave ako záložný zdroj pre obnoviteľné zdroje alebo v centrálnom zásobovaní teplom.
V minulosti sa zdali elektromobily čerpajúce energiu z palivových článkov na vodík ako jednoznačná budúcnosť elektromobility. Dnes sa však priority osobnej prepravy zmenili a vodík v nej budúcnosti nemá svoje miesto.
Svoje uplatnenie však rozhodne nájde pri úzkej špecifickej skupine ľudí, v leteckej doprave alebo v lodnom priemysle, kde predstavuje vodík jednoznačnú trhovú príležitosť.
Vodík má v budúcnosti svoje využitie v priemysle
Vodíkové technológie sú Európskou úniou podporované už tretím kolom spoločného európskeho projektu. Predchádzajúci projekt počítal s tým, že cena palivových článkov sa zníži natoľko, že svoje uplatnení nájdu aj v bežných elektromobiloch. Prostredníctvom aktívnej podpory zo strany Európskej únie sa mali stať konkurencieschopnými voči bežným technológiám.
V súčasnej legislatíve sa však tento cieľ značne pozmenil. Tretie kolo projektu sa usiluje primárne o to, aby boli čisté vodíkové riešenia nákladovo efektívne, spoľahlivé a kvalitné. Cieľom je získať dostupnejšie a kvalitnejšie elektrolýzery a lacnejšie technológie v doprave a v priemysle.
Zároveň však platí, že Európska únia to s vodíkom v doprave nevzdala, len sa na tento cieľ nekladie až taký dôraz. V novom nariadení o zabezpečení infraštruktúry sa Európska komisia zaväzuje k tomu, aby bola čerpacia stanica na vodík dostupná každých 150 kilometrov, a to do roku 2030. Týkať sa to však má výhradne tých spojení, ktoré sú súčasťou takzvanej transeurópskej dopravnej siete TEN- T.
Každý dopravný uzol siete TEN-T by rovnako mal mať svoju čerpaciu stanicu na vodík. Túto skutočnosť komisia upresnila počas vodíkového týždňa začiatkom decembra.
Práve prostredníctvom tohto cieľa by sa mala vytvoriť dostatočne hustá sieť čerpacích staníc, ktorá by zabezpečila zodpovedajúce cezhraničné prepojenie Európskej únie. Zároveň by sa týmto spôsobom podporilo 60 tisíc vodíkových nákladných áut, s ktorými sa počíta do roku 2030.
Najdôležitejšie je znížiť cenu vodíka
Partnerstvo pre čistý vodík predstavuje obrovský krok vpred. Práve prostredníctvom jeho pôsobenia by sa nové technológie mali preniesť z laboratórií do tovární a v končenom dôsledku ku európskym podnikom a spotrebiteľom.
Cieľom je dosiahnuť výrobu vodíka v cenovom rozmedzí 1,5 až 3 Eurá za kilogram a znížiť cenu za distribúciu na menej ako 1 euro za kilogram. Práve táto cena by mala byť kľúčová pre podporu využívania vodíka v celej Európskej únií.
Odborník na vodík z nemeckého think-tanku Agora Energiewende Gniewomir Flis pre EURACTIV skonštatoval, že práve výroba vodíka, jeho skladovanie a distribúcia vo výške 1 eura za kilogram predstavuje bod zlomu, ktorý rozhodne o úspechu vodíka na trhu.
Ambiciózne plány budú potrebovať dostatok financií
Rozhodne ambiciózne plány vodíkových technológií budú zo strany Európskej únie podporené aj finančne.
Jedna miliarda eur má smerovať z európskeho výskumného programu Horizont a ďalšia z rozpočtu súkromných firiem zapojených do projektu. Priemyselní partneri sú zastupovaný združením Hydrogen Europe, ktoré má v súčasnosti 315 členov, medzi ktorými nechýbajú významní členovia ako Airbus, BMW, BP alebo Iberdrola.
Aj napriek tvrdeniam, že vodík sa nestratí, no budúcnosť patrí batériám ešte nič nie je stratené Po modernizovaní výrobných technológií a jeho presadení v priemyselnej oblasti by sa jeho cena mala znížiť na prijateľné hodnoty. Rovnako by sa mala podstatne rozšíriť sieť čerpacíc staníc. Ak sa to udeje, bude táto technológia razom dostupnejšia aj pre bežných ľudí. Stále teda ostáva dostupná možnosť, že palivové články na vodík budú v budúcnosti bežnými aj v našich končinách.
