K Baltskému moru s elektromobilom Hyundai Ioniq – 2. časť

3. etapa – prejazdy okolím Gdanska

V piatok ráno prišiel čas vyraziť ešte ďalej do hlavného cieľa našej cesty a to na poloostrov Hel. Tiež odtiaľ som chcel ešte vidieť najsevernejší bod v Poľsku v Jastriabej Gore a tak podľa máp sme potrebovali dojazd cez 200 km a ešte viac, nakoľko mám vo zvyku aj odbočovať z trasy na zaujímavé miesta. Preto som v driver zóne Greenway, kde je online stav nabíjačiek, našiel poslednú nabíjačku na východe z Gdanska (Black Red White, Odyseusza 1, Gdańsk) a to skrátilo potrebný dojazd na 200 km.

Po pol hodine, keď som ešte raz otvoril driver zónu, aby som si opísal adresu nabíjačky, už svietila na šedo s hláškou, že nie je na ňu pripojenie. Uvedomil som si, že doteraz problém s dostupnosťou nebol ale mohol byť. Pri takejto dlhej ceste je 100% pripravenosť nabíjačiek potrebná a výpadok nejakej potrebnej spôsobí nemožnosť pokračovať v jazde. So spomienkou na slovenské GreenWay nabíjačky v zime, kedy pri strate spojenia neakceptovali poľské GreenWay karty, som pre overenie kontaktoval slovenskú hotline GreenWay ako je to teraz. Ubezpečili ma, že už to majú poriešené a v prípade výpadku internetového spojenia nabíjačky akceptujú všetky karty, všetky sú už nahraté priamo v nabíjačkách ale aj tak pre istotu zistí u poľských kolegov. Za 10 minút mi volal ochotný a milý operátor so zlou správou, nabíjačka má plánovanú údržbu a bude nedostupná ale 2 km odtiaľ je iná v Matarnii a že plánovanú údržbu treba pozerať na poľskej stránke.

Nakoniec bola Matarnia 8 km, teda v dvoch smeroch to robilo navyše 16 km. S trochou strachu som nabíjal zasa nielen DC do 94% ale aj AC do 100%. Na tejto nabíjačke som po príchode, akoby nestačilo, že nefunguje tá ďalej, zbadal Teslu. Po pár skúsenostiach s časmi nabíjania prežratých Tesiel (rozumej s dvojnásobnou spotrebou kWh na 100 km Ioniq-a) ma vždy rýchle prejde úsmev na tvári z nájdenia nabíjačky na veľkom parkovisku po pomyslení, koľko sa do nej zmestí kWh. Ono je krásne, že Tesláci sa stále chvália tými Superchargermi a ako je to jediná alternatíva rýchleho cestovania, ale nejako na tých z východnej Európy Elon nemyslí a musia sa ponižovať na pomalých obyčajných nabíjačkách.

Ale toto bol iný prípad, poľské značky mala blondína, ktorá pri konci môjho nabíjania prišla k autu bez zapojeného nabíjacieho kábla, po dlhšom hraní sa s mobilom (asi odomykaní) sa jej podarilo otvoriť, naložila nákup na predné sedadlo a odišla, pričom asi predtým prehliadla dodatkovú tabuľku pod značkou P, kde je v poľštine jasne napísané, že miesto je vyhradené pre elektromobily len počas nabíjania. Takže druhý nešvár vodičov – vyhradené miesto je vyhradené len pre nabíjanie, nie na parkovanie elektromobilov.

Nasledoval presun do mesta Hel. Cestou som videl aj rozsiahlu veternú farmu, prímorské oblasti sú vhodné prúdením vetrov od mora aj na takéto využitie.

Po prejdení 89 km do mesta Hel na najvzdialenejšom cípe polostrova Hel mi auto ukázalo dojazd 162 km, ubudlo len zopár dielikov stavu batérie, čo znamenalo celkový dojazd cez 250 km, pričom slnko pálilo a klíma pracovala nepretržite. Tieto výsledky len potvrdzujú mimoriadnu efektivitu tohto auta, ktoré je od uvedenia na trh najefektívnejším elektromobilom a aj s malou baterkou s využiteľnou kapacitou 28 kWh robí „divy“ s dojazdom.

Všetky obavy opadli a vedel som, že môžem pojazdiť kade tade bez nejakých problémov.

Po prechádzkach po meste a nádherných plážach s bielym jemným pieskom a dunami ako na Sahare sme sa postupne zastavili v ostatných dedinkách polostrova, porovnávali búrlivejšie severné pláže od otvoreného Baltského mora a pokojné južné pláže.

V Jastarnii je okrem nádherného dlhého dreveného móla aj hotel Bryza, kde by mala byť aj jediná pomalá Typ 2 nabíjačka. Podľa PlugShare chcú za hodinu nabíjania 25 zlotých, čo je naozaj dosť pre jednofázové nabíjanie, takže aj keď som išiel okolo tohto hotela, nenazrel som.

Po príjemne strávenom dni sme ešte stihli západ slnka na najsevernejšom mieste v Poľsku – Jastrabej Gore…

… a po večeri a pár drinkoch skoro pokojná cesta na apartmán, nakoľko Poliakov neodradí ani tma a horšia viditeľnosť od ich jazdného štýlu ale o tom na záver. Celkovo za deň sme prešli 216 km s priemernou spotrebou 10,6 kWh/100km a rezervou 38 km, čo znamená celkový dojazd s touto spotrebou 254 km.

Predchádzajúci deň pri celodennom cestovaní bez obmedzovania – krátke úseky po rýchlostnej S6-ke 120 km/h a potom mimomestkými cestami 100vkou Ioniq prekvapil takým dojazdom, že som nepotreboval nabíjať nielen pred príchodom na apartmán, ale ani do ďalšieho cieľa ďalší deň. Teda ďalší deň sa nekonala žiadna „dojazdová výzva“, ale prezerali sme zaujímavé miesta v Trojmeste – napr. najväčší organ v Oliwskej katedrále…

…s nádherným parkom s tématickými časťami viacerých krajín, Krivý dom…

… a najdlhšie mólo v Sopotách, kde rovno pri ňom prebiehala výstava veteránov.

Tu som sa pristavil, začal som sa cítiť o niečo staršie – ako ten čas letí, keď na veteránskych značkách tam bol aj E30-kový BMW kabriolet, ktorý som v mladosti mal alebo aj iné bežné autá 90-tych rokov. Pomyslel by som si vtedy, že bude bežné sa vydať elektromobilom na 2 000 km dlhý výlet? Keď vtedajšie elektro autá s olovenými akumulátormi mali dojazd 30 alebo 50 km?

Záverom nemohla chýbať ani návšteva Westerplatte, miesta, kde začala druhá svetová vojna. Vysoká návštevnosť tohto miesta ma potešila, je len dobre, že si povojnové generácie pripomínajú, že terajšie problémy sú zanedbateľné oproti tomu, keď museli ľudia bojovať o svoj holý život.

Odtiaľ ide aj obrovský mnohoposchodový trajekt do Štokholmu a je vidieť pár veľkých prístavných žeriavov na druhej strane zálivu, lebo do prístavu či už nového alebo starého sa civilovi nepodarí dostať ani ho vidieť, ďaleko od mora je vždy oplotený.

V ďalšej časti nás čaká cesta domov – skoro 900 kilometrový záťah na jeden raz a hneď na začiatku skoro 200 km dialničná štreka po prvú nabíjačku v stúpaní od mora do vnútrozemia.

Mohlo by vás zaujímať