K Baltskému moru s elektromobilom Hyundai Ioniq – záver

Poľské cesty a vodiči

Po prvých kilometroch na poľských cestách som zmenil pohľad na poľských vodičov na našich slovenských cestách. Oni sa u nás nesprávajú divoko, oni sa ešte krotia a sú opatrnejší ako doma.

V Poľsku majú diaľnice označené písmenom A, kde je povolená rýchlosť 140 km/h, rýchlostné cesty označené S, kde je 120 km/h ale často znížená na 100 km/h, lebo sú na nich prevýšenia alebo ostrejšie zákruty, že nie je vidieť ďaleko pred seba na zabrzdenie ani v 120-ke a tretím typom sú cesty 1. triedy, ktoré sú často v oboch smeroch dvojprúdové a tam nastáva tá skutočná divočina, na ktorú si musí človek zvyknúť. Povolená rýchlosť na nich je 100 km/h, ale to idú len kamióny v pravom prúde, ktorých je v pracovný deň nekonečno. Väčšina osobných áut ide vľavo a to rýchlosťami o 50 km/h väčšími. Často sú na ceste 70-ky, lebo to vlastne nie je diaľnica a prechody pre chodcov, križovatky, výjazdy do lesíkov, predajcovia ovocia, dokonca aj konský povoz – to všetko tam je a pri rýchlostiach raz takých ako u nás. Vtedy väčšina vodičov spomaľuje na 130 až 100-ku.

Hneď za hranicami som musel zmeniť vzdialenosť adaptívneho tempomatu, pričom na Slovensku jazdím na druhom stupni vzdialenosti od vozidla predo mnou a auto stíha spomaľovať pri spomaľovaní dopravy, občas na bratislavských križovatkách dám tretí stupeň. Ale Poľsko je iná liga, tam ani štvrtý posledný stupeň, kedy idete naozaj ďaleko za autom pred Vami, mnohokrát nestačí a auto aj pri prudkom automatickom brzdení nestíha a pípa na signál blížiacej sa zrážky a potreby manuálneho prudkého brzdenia. V ľavom pruhu sa jazdí od nuly do 150 km/h. Je to bezpečnejšie, ako meniť pruhy, nakoľko pri pomalšej jazde je neustále niekto nalepený na zadnom kufri a do pravého pruhu Vás kamióny aj tak málokedy pustia.

S premávkou treba splynúť. Maximálne zrýchlenia a brzdenia sú v okolí miest každých pár sto metrov. Ich autá dostávajú zabrať, nečudujem sa, že za tých pár dní som videl nespočet áut na krajnici čakajúcich na odťah v dôsledku poruchy. Vykuchané dymiace výfuky sú pomaly na každom aute, takže väčšina jázd s vnútorným obehom vzduchu. Toľko krízových situácií, ktoré sa dajú zažiť, nezažije na Slovensku človek ani za rok ako tam za pár dní.

Nemajú tam plošný zákaz obiehania kamiónov, čo poľskí kamionisti radi zneužívajú. Pri tak veľkej hustote premávky sa vystrkujú, že sa dá ledva zabrzdiť. Osobné autá, ktoré sa náhodou uhnú rýchlejším alebo dodávky, to je to isté. Je tam iný prah toho, čo je neohrozenie alebo neobmedzenie vozidla pri predchádzaní a zaraďovaní sa do iného pruhu. Predstavte si, že idete v kolóne v ľavom prúde 150-kou a máte stále nalepeného niekoho pár metrov na zadnom nárazníku. Zrazu si hocikedy vodič v ľavom prúde pred Vami zmyslí odbočiť vľavo – z ľavého prúdu diaľnice cez protismer vlastne kvázi z diaľnice a všetci o život brzdia, ale stihnú to.  Zasa zrýchlenie na maximálku a o pár sto metrov znova odbočovania alebo križovatka alebo prechod s červenou.

Často kamión zrazu prejde do ľavého pruhu aby si nadišiel pri odbočovaní vpravo alebo mu tam vojde koniec návesu. K tomu prechody pre chodcov, kde by som sa bál vôbec stáť v strede cesty medzi dvoma pruhmi. Na diaľniciach a rýchlostných cestách je to trocha lepšie, je tam menšia hustota premávky. Umiestnenie tých pár stacionárnych radarov každý pozná a aj keď mi ich mapa ukazovala, dajú sa z diaľky rozpoznať – brzdia všetci, aj kamióny a autobusy v pravom pruhu, lebo aj tie idú stále naplno – 50-ka, 70-ka, nič pre nich neplatí. Policajtov v pracovný deň človek nestretne, ale chápem ich, bolo by to zbytočné. Cez kamiónový pruh by nikoho vľavo ani nenamerali ani nezastavili. Tých je vidieť len pri spisovaní nehôd, ktoré som videl cestou tam tri a cestou dole štyri, z toho jednu hromadná, kde do seba narazilo niekoľko kamiónov a osobákov. V nedeľu, kedy asi kamióny majú obmedzenie jazdy, už bolo zopár hliadok vidieť, ale ďaleko pred nimi všetci brzdili, takže som o nich vedel a tiež mali jedného alebo dvoch zákazníkov na riešenie rýchlosti, takže radar bol položený na kapote auta.

Jazda v mestách je tiež osobitná kapitola. Ak chce niekto zmeniť pruh, vyhodenie smerovky znamená že ide, nie že chce ísť. Môžete byť aj na jeho úrovni, ak Poliak vyhodí smerovku, tak ide do Vášho pruhu. On sa nepýta, nečaká, on oznamuje a to nezávisle na tom, či je plná čiara alebo prerušovaná a či vy máte kde uhnúť alebo len rýchlo prudko brzdiť. Na semaforoch sa jazdí podľa dopravnej situácie. Veľakrát sa chodí na červenú. Ja som zastavil, ale keď nie je z vedľajšej cesty so zelenou premávka, proste išli. Na prechodoch to isté.

To boli vodiči, cesty to je iné. Cesty sú kvalitné, povrch až na pár miest bol výborný, výtlky sa opravujú úsekovo. Diaľnice sú maximálne široké, sú dvojprúdové, ale aj v strede nielen na kraji je krajnica v šírke ďalšieho jazdného pruhu a asfalt je excelentný. To isté aj rýchlostné cesty, aj keď tam krajnice už nie sú tak široké. A cesty prvej triedy na hlavných ťahoch dvojprúdové (majú jednociferné číslo), ale aj hustota dopravy v okolí miest je vysoká. Proti cestám nie je čo vytknúť, aj mestá majú dostatok pruhov, päťpruhové križovatky a trojpruhové hlavné ulice sú väčšinovo.

Elektromobily

O elektromobiloch v Poľsku nemám moc čo napísať. Aj keď som si stále všímal okolité autá či už v mestách alebo mimo nich, nespozoroval som okrem dvoch prípadov žiadny. Len tá jedna Tesla obsádzajúca nabíjacie miesto bez nabíjania v Gdansku a potom jeden Leaf na nabíjačke v Bielsko- Biala. Určite tam ešte nejaké sú, veď na PlugShare je vidieť na fotkách pri nabíjačkách poľské značky, ale bude to v minimálnom počte, keďže za päť dní po Poľsku som nespatril ani jeden na ceste. Vo Varšave aj v Gdansku bolo množstvo zeleno bielych taxíkov s nápisom ecoTaxi, ale to boli všetko hybridy. Okrem jedného vo Varšave, kde som z diaľky videl Ioniq, nakoniec zblízka len obyčajný hybrid a nie plugin alebo elektro, to boli kombíkové Toyoty Auris.

Nabíjacia sieť

Nabíjal som výhradne v sieti GreenWay, ostatných nabíjačiek tam je ako šafránu. Nabíjačky boli väčšinou výkonné Delty, asi tretina bola efacec. Nabíjací výkon nebol závislý od značky nabíjačky, ale od ističa, ktorý dokázali pri nabíjačke zabezpečiť, resp. platiť mesačný poplatok a to sa dá aj trochu chápať. Nikde som nenašiel pri príjazde niekoho nabíjať. Nabíjacie výkony sú dosť obmedzené oproti CCS štandardu. Väčšina nabíjačiek je obmedzená na 40 kW (podľa GreenWay stránky 40 kW (nabíjačka na displeji píše niečo cez 43kW), ale našli sa aj také, čo išli len 33 kW (napr. Ostróda) a jedna v Gdansku OC Forum vyčnievala  45 kW výkonom (na displeji príkon 48,5kW).

Na vysvetlenie údajov. Rýchlonabíjacia stanica konvertuje striedavý prúd na jednosmerný, ktorý dokáže auto odovzdať rovno batérii. Táto konverzia so sebou prináša nejaké straty, ktoré sú okolo 8%. Nabíjačky na displeji ukazujú a taktiež  GreenWay účtuje príkon nabíjačky, teda prúdu, ktorý odoberie nabíjačka zo siete a nie ten prúd, ktorý ide už do auta, teda výstupný prúd. Preto stále nie sú nabíjačky tak silné ako sa na mnoho miestach uvádza a teda CCS 50 kW. V štandarde CCS sa vyslovene uvádza „50kW output“, teda výstupný prúd. Straty pri konverzii nie sú tak veľké ako pri domácom nabíjaní. Doma, keď auto nabíjame mobilným konektorom (kábel dodávaný k autu) striedavým prúdom a konverzia prebieha v internej nabíjačke auta pri omnoho menšom výkone, tak strata je dvojnásobná, teda tých 8 % na rýchlonabíjačke nie je tak hrozné. Zatiaľ sa týmto javom, ktorý nie je len prípadom GreenWay ale aj iných poskytovateľov, nikto mediálne nezaoberal a tak to asi nikomu nevadí, ale keď si človek objedná nápoj, tiež mu čašník nedonesie menej, že to ostalo v trubkách.

Okrem jednej, kde bola plánovaná údržba (o čom sa človek jednoducho nedozvie), boli všetky v prevádzke a bez problémov na prvý krát sa spustilo nabíjanie, tiež za celý čas som nezaznamenal ani jedno prerušenie nabíjania, preto spoľahlivosť hodnotím na 100%. Pri niektorých úsekoch by nefunkčnosť nabíjačky spôsobila značné problémy, neviem si predstaviť na tak dlhej ceste niekoľkohodinové nabíjanie mobilným konektorom (káblom dodávaným k autu do domácej zásuvky), ak by sa mi niekoho podarilo uprosiť, aby som sa mohol zapojiť. Ale ako hovorím, táto hrozba, ktorá vždy visí nad elektromobilistami, nebola naplnená a sieť GreenWay v Poľsku bola na 100% spoľahlivá.

Podľa môjho názoru je čo zlepšovať v driver zóne GreenWay webstránky, aby bola použiteľná na mobiloch a to v týchto smeroch:

1. Ak užívateľ pristupuje z mobilného zariadenia, aby informáciu v okienku o dostupných konektoroch nezobrazovalo tak ako teraz ale radšej otvorilo v novej záložke na samostatnej webovej stránke, lebo s tým si mobilný prehliadač poradí a stránku naformátuje a usporiada v poriadku. Teraz sa nedá ani nájsť čierne tlačítko na zobrazenie adresy.
2. Pri adrese v driver zóne uvádzať aj GPS súradnice, lebo niektoré parkoviská pri nákupných centrách sú veľmi rozľahlé a nájsť nabíjačku prvý raz je problém. Tiež niektoré adresy nepoznajú ani kvalitné google mapy a adresy ukazujú inde ako je nabíjačka. Viem, že GPS sú pri zozname nabíjačiek na hlavnej stránke, ale túto mapu na mobile je tiež problém posúvať, ešte väčší aby sa z mapy otvorila info o nabíjačke a v listinnom zozname nabíjačiek zasa nie je mapa – to najpodstatnejšie v cudzom štáte, lebo podľa názvov miest (niekedy je adresa pri dialnici ďalej od mesta a má adresu neznámej dediny) nezistím, či mám nabíjačku po trase alebo nie.
3. Informáciu o plánovaných odstávkach zobrazovať pri nabíjačke v driver zóne. Takáto informácia nie je nikde vidieť, viem že na Slovensku chodí registrovaným mail, ale keďže som cestoval v Poľskej sieti GreenWay, tam túto informáciu nikde na stránke nenájdem (ani poľskej ani slovenskej), taktiež zahraniční cestujúci po Slovensku to nemajú ako zistiť. Kvôli jednej, dvom cestám sa registrovať na zasielanie mailov v cudzom štáte je zbytočné a po väčšinu roka potom aj otravné. Stačilo by mať uvedené pri nabíjačke alebo aspoň v nejakom verejne prístupnom zozname odstávok na web stránke. Teraz to nevidieť ani po prihlásení v driver alebo client zóne.

Tieto malé poznámky sa týkajú zlepšenia užívateľského zážitku, ale nie sú až tak podstatné. Vždy sa dá vytiahnuť notebook a hľadať tak. Sú to maličkosti v porovnaní s tým podstatným a to je možnosť nabíjať po celej ceste po Poľsku v jednou kartou a 100% spoľahlivosť a tam je to bez výhrad. Dokonca aj tie dva dlhšie úseky z Varšavy do Gdanska a z Gdanska po Toruň podľa plánovaných nových nabíjačiek majú byť lepšie pokryté, takže nebude problém absolvovať cestu ani na elektromobiloch s trocha horším dojazdom.

Tiež telefonická hotline pre nabíjačky je dostupná, dá sa na ňu dovolať a milý operátor vždy ochotne poradí a pomôže, o čom som sa presvedčil nielen teraz ale aj v minulosti pri problémoch na slovenských starších DBT nabíjačiek, ktoré idú stále len menej ako 30kWh. Toto je ďalšia pridaná hodnota platených nabíjačiek oproti bezplatným, kde človek nemá kde zavolať pri probléme.

Zhrnutie

Trocha štatistiky na záver.

Celkovo sme za päť dní strávili v aute 33,5 hodiny a prešli 2124 kilometrov priemernou rýchlosťou 68 km/h. Ak odrátam 200 km, ktoré som nabil doma a na zdarma nabíjačke, prvá platená GreenWay bola v Bielsko-Biała, tak som na platenom nabíjaní prešiel 1920 km. Tu je prehľad nabíjaní:

Priemerný nabíjací výkon DC rýchlonabíjaní (bez AC nabíjaní) bol 38,55 kW/hod., pričom tam je aj spomaľovanie auta nad 80% SOC, po započítaní tohto spomaľovania by bol okolo 40kW. Takýto výkon je dostatočný na cestovanie rýchlosťou 130 km/h na tomto aute. Pri vyššej rýchlosti sa prejde vzdialenosť rýchlejšie, ale spotrebuje sa viac kWh energie a teda sa bude dlhšie nabíjať a za viac peňazí. Napriek tomu celkový čas cesty (čas jazdy aj nabíjania) bude rovnaký pri vyššej rýchlosti. Tu je porovnanie pre 40kW nabíjanie (pri 50kWh nabíjačkách je optimálna rýchlosť 140 km/h):

Celková cena rýchlonabíjania bola 114,36 €, čo vychádza 0,444 € za 1 kWh (sadzba je 0,45€, ale boli tam aj AC nabíjania nižšou sadzbou). Po prerátaní na prejdenú vzdialenosť 1920 km je to 6 centov na 100 km. Priemerná spotreba podľa nabíjaní bola 13,3 kWh / 100 km.

V porovnaní so spaľovacím naftovým autom, konkrétne mojím BMW 318d, ktoré na dlhších trasách takýmito rýchlosťami má spotrebu 5,5 l nafty / 100 km a cene nafty 1,3 € za liter vychádza jazda elektromobilom lacnejšie o 16% ako na porovnateľne veľkom naftovom aute (7,15 centov na 100 km) a drahšie o niekoľko hodín nabíjania. Samozrejme pri domácom nabíjaní je cestovanie oveľa lacnejšie a naopak keď si to prerátam na moje predchádzajúce benzínové auto, je to zasa rozdiel, tak som to dal do ďalšej tabuľky:

Ak ako základ zoberiem cenu jazdy pri domácom nabíjaní, tak cestovanie na GreenWay rýchlonabíjačkách je 3,8 – krát drahšie, na naftovom aute 4,6 – krát drahšie a na benzínovom aute dokonca 8 – krát drahšie. Zároveň treba dodať, že pri používaní elektromobilu je 80% jázd z domáceho nabíjania, takže občasné drahšie rýchlonabíjanie sa dá uniesť a z celkového hľadiska je prevádzka elektromobilu na tretine nákladov na palivo pri naftovom aute, zároveň pri pohodlnšej jazde bez vibrácii a hluku motora. Takéto výlety sú príjemným spestrením a tiež dôkazom, že sa v dnešnej dobe dá prežiť aj bez spaľovacieho auta, ale podstatná pre väčšinu užívateľov je aj ekonomická stránka elektromobilu – návratnosť vyššej nadobúdacej ceny a to je dosiahnuteľné len úsporami prevažným nabíjaním doma za bežnú cenu elektriny a vysokým ročným nájazdom.

Na druhej strane z hľadiska pocitu z jazdenia je to už iná jasná vec, ten komfort, ticho, bezemisná prevádzka  – žiadny smrad pri pohybe vonku okolo garáže, vystupovaní a nastupovaní do auta a pokročilé asistenčné systémy aspoň pre mňa nekompromisne prevažujú misku váh pri rozhodovaní len pre elektromobil a o spaľovacie autá sa už vôbec nezaujímam. Tieto smradľavé škatule čím skôr pôjdu na šrotovisko, tým lepšie pre všetkých a aj pre ich majiteľov. Okolo spaľovacích áut je tak obrovský biznis a napojených toľko ľudí, že prechod na elektromobily bude pomalý a postupný a už dlhé roky je neustále spájaný s ovplyvňovaním verejnej mienky proti elektropohonu ale neodvratný. Nikto sa nechce vzdať svojich istých príjmov a svojich vazalov vo forme zákazníkov, ktorý pravidelne potrebujú jeho služby, palivá a mnohonásobne predražené náhradné diely. Ale pre väčšinu vodičov (s výnimkou obchodných cestujúcich s niekoľko sto kilometrovými nájazdami denne) to ide inak aj teraz – bez spaľovacieho auta, o tom som za rok a pol, čo tvoria elektromobily u nás v rodine hlavný dopravný prostriedok, presvedčený.