Tak a máme to tu. Prvýkrát som sa totiž rozhodol, že sa vyberiem na dovolenku za použitia auta na čisto elektrický pohon. Ako prvé chcem určite poďakovať slovenskému zastúpeniu značky KIA, ktoré mi na túto cestu požičalo svoje vozidlo. A to nie len tak hocijaké, ale luxusné SUV, ktorého cenovka atakuje hranicu šesťciferného čísla. Tento výlet bol špecifický v tom, že sme rozhodli v aute aj spať. Ale o tom neskôr.
Toto auto je veľké a zároveň ťažké, čo môže znamenať nepríjemnosti pri ceste, ako napríklad vysoká spotreba. Tento článok chcem určite smerovať skôr k tomu, aká je dovolenka s elektromobilom vo všeobecnosti, či ide naozaj o taký strašiak, ako si väčšina Slovákov myslí, pričom nebudem zachádzať úplne do extrémnych technických oblastí, ktorým aj tak nie každý rozumie.
Cesta začínala v Bratislave, odkiaľ sme ráno vyštartovali už s nabitým autom. Cieľovú destináciu sme si určili talianske Trieste (Terst), ktoré je vzdialené cca 560 kilometrov. Po rýchlom nákupe sme si uložili veci do auta, ktoré má neskutočne veľa ukladacieho priestoru, či už vpredu, alebo aj vzadu. Napríklad sa dá z lakťovej opierky vzadu vysunúť menší stolík, ktorý v sebe ukrýva úložný priestor na ďalšie veci. My sme ho využili najmä na jedlo a občerstvenie.
Dokážu sa štyria vyspať v takomto aute?
Prvú zastávku sme uskutočnili až v Slovinsku, kde sme tesne po prejdení hraníc zamierili na čerpaciu stanicu. Na nej sa totiž nachádzali 4 stojany výkonných 300 kW nabíjačiek spoločnosti Ionity. Strávili sme tu 34 minút, dobili sme celkovo 82 kWh a batéria elektromobilu po odpojení kábla ukazovala 86 %. Na spustenie nabíjania sme mimochodom použili kartu KIA Charge, ktorú nám KIA poskytla. Vďaka.
Prvý deň sme docestovali do Trieste, kde sme sa prvýkrát okúpali v mori, pričom sme na večer zamierili do centra. V centre sme hľadali miesto na parkovanie, za ktoré by sme si kľudne na noc aj zaplatili, no nedarilo sa nám. Prvé malo pokazené rampy, druhé bolo v podzemí, tretie, štvrté a piate boli obsadené, no našťastie šieste – priamo v prístave, malo jedno voľné miesto. Na to sme zaparkovali auto, no vystupovalo sa z neho ťažko, keďže z oboch strán stáli autá a EV9 nie je zrovna najužšia.
Šťastie sa na nás usmialo aj v tom, že toto parkovisko bolo cez víkendy zadarmo, čiže sme nemuseli platiť. Po výlete do mesta sme sa vrátili do auta, kde sme prvýkrát šli vyskúšať, ako sa v ňom ľudia vyspia. Mimochodom, boli sme štyria dospelí chlapi. Už to samo o sebe je výzva. Po chvíľke úvah sme usúdili, že najlepšie bude, keď si dvaja sklopia(dozadu) predné sedadlá a vyspia sa na nich, pričom dvaja si sklopia všetky zadné sedadlá(ako pri prevoze objemného nákupu) a vyspia sa takto. Predné sa dali dokonca sklopiť až nadštandardne nízko.
Veci z kufra sme uložili do medzier medzi sedadlami (mali sme 6-miestnu verziu), a tiež za predné sedačky a prekvapivo sa pomestili bez väčších problémov. Ako sa nám prvú noc spalo? No nič extra. V noci bolo hrozné teplo, tak sme museli mierne stiahnuť okná, no do toho začalo aj pršať, čiže sme ich museli naspäť vytiahnuť. Ak sa pýtate, prečo sme nepoužívali klimatizáciu, tak najmä kvôli tomu, že nám neostávalo veľa % batérie a nechceli sme riskovať, že by sme nemuseli dôjsť na nabíjaciu stanicu v prípade použitia klímy.
Cestou tam len jedno nabíjanie
Nejak sme to ale prežili, pričom prvú noc v aute hodnotím tak na 5 bodov z 10. Druhý deň sme sa ešte vrátili na pláž v blízkosti mesta Trieste, pričom sme chceli ísť pozrieť aj hrad Castello di Miramare, od ktorého neďaleko bola na benzínovej pumpe nabíjačka. Išlo o značku Be Charge, ktorá ponúkala až 110 kWh nabíjacieho výkonu. Tu však prišlo prvé sklamanie, pretože šlo o delený výkon. Asi 5 minút po tom, čo sme auto pomocou karty Kia Chrage napojili do nabíjačky, prišiel elektro-kolega na Tesle Model Y a zapichol sa na druhé miesto, v tomto momente nabíjacia stanica obmedzila výkon. Dovtedy nabíjala maximálne 74 kW výkonom, potom už len okolo 40 kW.
Strávili sme tam tak takmer celú jednu hodinu, aby sme nabili auto do takej miery, aby sme najbližšie nabíjali až na ceste domov. Za necelú hodinu nám nabilo EV9 na 76 %, pričom bolo dodaných 58,97 kWh energie. Za tento čas sme sa akurát stihli občerstviť, vybrať si kam vlastne v ten deň pôjdeme a skontrolovať sociálne siete. Odtiaľ sme sa zastavili na spomínanom hrade s pekným výhľadom a neskôr zamierili do Slovinska.
Konkrétne sme si vybrali mestečko Piran, ktoré sa rovnako nachádza pri mori a je veľmi blízko Chorvátska. Tu už sme sa dohodli, že pri spaní využijeme aj zabalený stan, ktorý sme si doniesli zo Slovenska. Zamierili sme preto do kempu, v ktorom sme za noc pre 4 osoby zaplatili spolu 50 €.
V aute sme spali len dvaja, čo bolo o dosť príjemnejšie, pričom sme si nechali na noc aj mierne pootvorený kufor, čomu neprekážal mierny dážď. V kempe bola aj možnosť využitia elektriky, ktorou by sme si mohli dobiť auto, a to pri sadzbe 5 €/deň. Problém bol v tom, že sme nemali predlžovačku, ktorá v tomto prípade bola potrebná, tak sme nabíjanie nechali tak. Ďalší deň sme sa presunuli do Chorvátska, konkrétne mesta Novigrad. V ňom sme si našli prírodné parkovisko, ktoré bolo zadarmo a cca 10 minút pešo od mora.
Na večer sme si opäť rozložili stan za autom kde prespali dvaja z nás a ostatní opäť v aute. Vonku bolo príjemne, pokiaľ nevyšlo slnko. Vtedy sme sa už začínali potiť a bolo potrebné minimálne v aute zapnúť klimatizáciu. Všetko sme opäť pobalili a rozhodli sme sa, že deň strávime ešte v tomto meste, využijeme more a okolo 16:00 odchádzame do našej poslednej zastávky. Tou bol chorvátsky Umag. Veľké, prímorské a najmä turistami obľúbené mesto. Akoby zázrakom sme hneď po príchode našli parking, ktorý bol už na Google Mapách (tie sme využívali veľmi často) priamo označený ako FREE.
Využívali sme len DC nabíjanie
Miesta na ňom bolo dosť a dokonca priamo za autom sa nachádzala menšia trávnatá plocha, ktorá by bola ideálna pre stan. Ten sme síce chceli rozložiť večer, no z mesta sme prišli dosť neskoro a dohodli sme sa, že poslednú noc strávime (rovnako ako tú prvú), všetci štyria v aute. Už štandardne sme si rozložili vnútri spacáky, karimatky a zatemnili okná vecami, aby nás nebolo vidno a ráno dovnútra nepieklo slnko. Čo čert nechcel, ráno okolo 6:20 ma zobudilo klopkanie na okno.
Keď sa mi podarilo rozlepiť oči, zistil som, že naň klope policajt. Ten nám v rýchlosti vysvetlil, že spanie v aute je v Chorvátsku zakázané a budeme musieť zaplatiť pokutu. Ja som si presne toto ešte pred cestou zisťoval, a odprisahal by som, že na mnou navštívenej stránke bolo písané, že neexistuje zákon, ktorý by spanie v aute v tejto krajine zakazoval. To sme ale ani neskúšali vysvetľovať policajtovi, pretože jednak sme sa práve zobudili, nevedel veľmi dobre anglicky, a tiež nebol na nás nepríjemný. Vysvetlil, že normálne by bola pokuta 200 € na osobu, no dal nám to za 200 € dokopy pre všetkých štyroch.
Mierne sa nám tak trip predražil, no nešlo o nejakú závratnú sumu. V podstate sme mohli za to stráviť tak jednu noc v hoteli (50 €/osoba). Keď už sme boli hore, išli sme si aspoň zaplávať a naraňajkovať sa spolu s východom slnka. Tesne pred obedom sme vyrazili na cestu domov. Nabíjanie sme si naplánovali v Slovinsku na Ionity pri Ľubľane, no počas cesty sme prehodnotili dojazd a rozhodli sa nabíjať už skôr. Pomocou aplikácie ZSE Drive sme si pozreli mapu s podporovanými nabíjacími stanicami, a opäť sme našli jednu 300 kW na čerpacej stanici.
Po príchode sme zistili, že sú tu dve 300 kW stanice a tri 100 kW, pričom jedna 300 kW bola mimo prevádzky a tá druhá obsadená a majiteľ elektromobilu v nedohľadne. Tak, že skúsime 100 kW, no tie nám nešli spustiť ani pomocou karty KIA a ani ZSE Drive, aj keď by mali byť v partnerskom roamingu. Na čerpačke bola ešte jedna nabíjačka, a to 50 kW, no tá bola na inom mieste a už na prvý pohľad nevyzerala dobre. Displej bol na slnku vyblednutý a nič takmer na ňom nebolo vidieť, pričom v strede mal vypálený kruh.
Skúsil som ju aj tak zapojiť a podarilo spustiť nabíjanie. Nabíjala ale veľmi pomaly. Momentálny výkon neukazovala, no za cca 20 minút sme nabili asi 15-16 %, čo je veľmi málo a chceli sme byť doma čo najskôr. Rozhodol som sa teda nabíjanie ukončiť, čo na pokazenom displejíku trvalo cca 4 minúty, kým som na to prišiel. Zamierili sme tak na stanicu Ionity, ktorá bola odtiaľ pár kilometrov a v pohode nám už na ňu vychádzal dojazd. Tu sme nabili 81 kWh, boli sme tu 33 minút a KIA EV9 mala pri odchode 85 %.
Koľko nás to celé vyšlo a koľko času sme strávili na nabíjačke?
Po ceste domov sme sa museli na nabíjanie zastaviť ešte raz, a to v Rakúsku na 150 kW nabíjačke. Tu sme dobili len na 63 % za 20 minút(48 kWh), čo nám úplne v pohode dojazdom vystačilo do Bratislavy, kde ešte nejakých 20 % kapacity ostalo. Tu sa dostávame k záveru tripu, na ktorom sme nabíjali 5-krát, z toho bol jeden fail, no zaplatiť sme zaň museli. Koľko takéto nabíjanie stálo?
- nabíjanie – Slovinsko – 25 € – 34 minút
- nabíjanie – Taliansko – 25 € – 58 minút
- nabíjanie – Slovinsko – 25 € – 20 minút
- nabíjanie – Slovinsko – 25 € – 33 minút
- nabíjanie – Rakúsko – 25 € – 20 minút
Dokopy = 125 € – 2 hodiny a 45 minút stráveným nabíjaním / 100 € a 2 hodiny a 25 minút keby nerátame to jedno chybné nabíjanie. Vo všeobecnosti platí, že pri partneroch v sieti sa platí sadzba (pri DC nabíjaní) 25 € za každú začatú hodinu nabíjania. Nezáleží tak či nabíjate len 10 minút alebo 59 minút, stále by ste zaplatili 25 €.
Celkovo tak dovolenku hodnotím veľmi pozitívne, veď v prepočte na jednu osobu to je len niečo málo cez 30 € na nabíjanie + sme za spanie platili len jedenkrát 50 € kemping. Ak teda nerátam spomínanú pokutu. Určite si v budúcnosti takýto výlet elektromobilom chceme zopakovať. Bola to pre mňa zaujímavá skúsenosť, keďže zatiaľ som bol takto najďalej len na severe Slovinska. Nabíjaniu dávam tak 8 bodov z 10, je ešte pár vecí, ktoré sa určite dajú zlepšiť. KIA EV9 ako taká dostáva 10 z 10.
- Prejdená vzdialenosť: +- 1 400 km
- Priemerná rýchlosť na diaľnici: 120 km/h
- Priemerná spotreba počas celého tripu: 23,9 kWh/100 km
- Cestu tam aj naspäť sme šli po diaľniciach. Z miesta na miesto sme sa presúvali po okreskách.
Ako sa nám spalo v aute?
Prejdime si ešte aj to spanie v aute. Na predných sedadlách sa spalo prekvapivo dobre, dajú sa sklopiť do veľmi príjemného uhlu. Stačí len vybrať hlavové opierky zo stredného radu. Vzadu je miernou nevýhodou to, že sedadlá v strednom rade síce sklopíte do jednej roviny s tretím radom, čo nebýva štandardom, no po sklopení aj tak ostanú v mierne inom uhle akým je „rovina“. Veď pozrite si fotografiu. Ja, 194 cm vysoký, som mal mierne problémy s kolenami.
Ak by bol kufor celú noc otvorený, a mohli by mi nohy trčať von, bolo by to príjemnejšie. So zavretým kufrom som ale musel mať celý čas pokrčené kolená, ktorým mierne zavadzali aj držiaky na pitie určené pre ľudí v treťom rade. Na spanie si určite vezmite nafukovačku alebo minimálne karimatku, sedadlá sú zozadu dosť tvrdé. V šesť miestnej verzii je výhoda to, že do medzery medzi sedadlami v druhom rade môžete odložiť veci, no pre niekoho to môže byť práve nevýhoda, ak ju nemá čím vyplniť. Cestovanie a komfort cesty je už o inom. Všetko na najvyššej úrovni, škoda až na potrebu vypínania niektorých zbytočných asistentov pred každou jazdou.
