Lídri všetkých krajín by mali vyhlásiť stav klimatickej krízy do doby, kým nedosiahnu uhlíkovú neutralitu. Povedal to šéf OSN Antonio Guterres na online klimatickom samite.
Päť rokov po tom, čo sa takmer 190 krajín podpísalo v rámci Parížskej dohody znižovanie emisií, generálny tajomník OSN varuje pred katastrofickým scenárom zvyšovania globálnej teploty ovzdušia. Na samite Climate Ambition Summit 2020 vyzýva, aby krajiny vyhlásili klimatickú krízu. Na samite mal prejav aj prezident Čínskej ľudovej republiky Xi Jinping.
“Môže niekto stále pochybovať o tom, že čelíme dramatickej kríze?” pýta sa šéf OSN Antonio Guterres na online samite pred lídrami 70 krajín.
Už najmenej 38 krajín po svete vyhlásilo stav klimatickej krízy a niektoré už dnes pociťujú následky otepľovania spôsobeného ľudskou činnosťou a koncentráciou skleníkových plynov v atmosfére.
Dosiahnutie uhlíkovej neutrality je podľa Guterresa ultimátnym cieľom v boji proti klimatickej kríze. To znamená nevypúšťať už žiadne ďalšie emisie CO2.
V Parížskej dohode sa štáty zaviazali k udržaniu rastu teploty max. o 1,5 stupňa oproti hodnotám pred priemyselnej revolúcie. Podľa šéfa OSN však ani tieto ciele neboli postačujúce pre zvrátenie katastrofických scenárov a krajiny ani tieto čísla pravdepodobne nedosiahnu.
Dnes je globálna teplota ovzdušia o 1,2°C vyššia ako pred priemyselnou revolúciou, ktorá zohrala hlavnu úlohu vo vypúšťaní emisií do atmosféry a v otepľovaní našej planéty.
Zelená obnova po koronakríze
Guterres tvrdí, že pandémia je príležitosťou na “zelenú obnovu” svetových ekonomík a spoločnosti. Stav klimatickej krízy vyhlásilo už 38 krajín po svete, naposledy sa k tomuto kroku odhodlala tretia najväčšia svetová ekonomika – Japonsko. Negatívnou správou podľa Guterresa je to, že 20 veľkých priemyselných mocností nalialo príliš veľké dotácie na obnovu priemyslu s fosílnymi palivami.
Európska komisia nedávno schválila ambiciózny plán zníženia emisií CO2 o 55% už do roku 2030. V tejto súvislosti spomenieme aj cieľ zníženia emisií z dopravy až o 90% a 30 miliónov elektrických vozidiel v EÚ do roku 2030. Prečítajte si viac o tomto pláne na tomto odkaze.
Väčšia pomoc pre chudobné krajiny
Nemecká kancelárka Angela Merkelová na klimatickom samite OSN hovorí o príspevku Nemecka v boji proti klimatickej kríze. Hovorí hlavne o konci všetkých atómových a uhoľných elektrární v najväčšej ekonomike Európy.
Merkelová hovorí aj o potrebe poskytnúť väčšiu pomoc pre rozvojové krajiny. “Všetky krajiny by mali financovať investície do ochrany klímy. Nemecko na to prispieva sumou 4 miiardy eur ročne a v budúcnosti by sa mali tieto investície adekvátne zvyšovať.”
Rozvinuté priemyselné krajiny sa v roku 2009 rozhodli investovať 100 miliárd USD z verejných aj súkromných zdrojov do ochrany klímy v chudobných štátoch. Táto suma mala byť alokovaná do roku 2020. To však krajiny nesplnili a Merkelová na to upozornňuje. Volá po vyššej pomoci pre chudobné a zraniteľné krajiny.
Amerika sa vráti k Parížskej dohode
V budúcom roku sa bude konať klimatický samit OSN v škótskom Glasgowe. Na tejto udalosti by sa mal znovu objaviť aj líder najväčšej ekonomiky sveta USA – Joe Biden. Ako vieme, USA pod vedením dosluhujúceho prezidenta Trumpa od Parížskej dohody odstúpilo.
Biden vyhlásil, že USA pod jeho vedením opäť podpíše dohodu v jeho prvý deň v úrade. Počas prvých 100 dní chce zorganizovať klimatický samit pre najväčšie svetové ekonomiky a tiež sprísnenie emisných cieľov USA tak, aby najneskôr do roku 2050 krajina dosiahla CO2 neutralitu.
Čo si myslíte vy? Mali by všetky krajiny vyhlásiť stav klimatickej krízy? Dajte nám vedieť v komentároch. Celý vyše 6-hodinový prejav svetových lídrov na klimatickom samite OSN si môžete pozrieť vo videu:
