Možno ste už videli zoznam aktuálne dostupných plug-in hybridných vozidiel, v ktorom má veľké zastúpenie práve Mercedes-Benz s viac ako tuctom rôznych modelov. Síce väčšine z nich vychádza z rovnakého radu a odlišuje sa iba v špecifikáciách, predsa len sa na zozname nachádzajú modely, ktoré v celom zozname výrazným spôsobom vyčnievajú. Ide o model GLE 350de, ktorý sme už testovali, a to dokonca dvakrát. V druhom teste sme sa však už mohli zamerať na to, čo tieto autá robí unikátne – väčší WLTP dojazd, no najmä rýchle nabíjanie. Posledný týždeň sme strávili s ďalším modelom od Mercedes-Benz, tentokrát z radu hatchbackov – A 250e, ako dokázal prejsť cez náš test?
Mercedes-Benz prináša čerstvý vietor medzi plug-in hybridné vozidlá. Predsa len, novou ponukou mení zabehnuté štandardy. Menšie batérie plug-in hybridov bežne trvá nabiť niekoľko hodín, v lepšom prípade je čas menší ako dve hodiny, no aktuálne modely Mercedesu je možné nabiť už do pol hodiny. Nepatril som k fanúšikom plug-in hybridných vozidiel a necítim, že by som tento postoj zatiaľ menil, no už plug-in hybridná Škoda Superb iV ma prinútila rozmýšľať predsa len o trochu inak. Síce debut od Škody je vybavený iba najpomalšou, 3,7 kW palubnou nabíjačkou, dojazd okolo 60 kilometrov vôbec nebol zlý. Spotreba sa tak aj na dlhšej trase vedela dostať na rozumné číslo.
Papierová spotreba to však, pochopiteľne, nebola, a to je jedna z vecí, ktorá sa plug-in hybridným autám vytýka. Predsa len, v papieroch môžeme často vidieť spotrebu 1,5 či 2 litre na 100 kilometrov. V skutočnosti, na konci testu, nám autá pravidelne ukazujú viac ako 4 litre. A to ich poctivo nabíjame. Sú však situácie, kedy skrátka nemôžete čakať 3 hodiny na nabíjačke, prípadne tých 20 voľných minút, čo máte k dispozícii, nedokáže batériu dostatočne dobiť. Mercedes-Benz toto zásadným spôsobom mení, nakoľko rýchlym DC nabíjaním sa vie dosiahnuť výrazne nižšia, a to až papierová spotreba. Napríklad s GLE 350de sme mali priemernú spotrebu po prejdení viac ako 600 kilometrov iba 1 liter na 100 kilometrov.
Typický exteriér
Mercedes-Benz A 250e sa v novej verzii nedočkal výrazných dizajnových úprav. Prečo by aj, keď si už niekoľko rokov drží svoje stále tvary a stále nemám pocit, že by bola potrebná komplexnejšia revízia. Silné črty Mercedesu sú tu skrátka uchované a či už ide o prednú masku alebo zadnú čas, veľa zásadných zmien by ste tu nenašli. Predná maska si prešla zmenou už pred pár rokmi a v novej verzii sa dizajnéri rozhodli ponechať existujúci štandard. Výrazne logo sprevádzané hrubším lemom v rámci masky tu preto nájdete nezmenené, no prieduchy na spodnej časti sú predsa len o kúsok menšie a zároveň kopírujú oblejšie tvary. Užšie svetlá pritom jemne dopĺňajú menej agresívne tvary.
• Rozmery (dĺžka x šírka x výška): 4 419 x 1 796 x 1 440 milimetrov
• Motor: benzínový štvorvalec s objemom 1.3 litra s krútiacim momentom 220 Nm a výkonom 118 kW + 75 kW elektromotor | Maximálny systémový výkon 160 kW s krútiacim momentom 450 Nm
V nami testovanej verzii sme mali príplatkové Multibeam LED svetlá. Ďalšia časť karosérie prechádzajúca od predných dverí až k zadným má čisté tvary s ostrejším tvarovaním v dolnej časti. Na zadnej časti je ešte náročnejšie nájsť konkrétne zmeny. Výrazné oblé tvary sú tu tak stále prítomné a v závislosti od farebnej kombinácie sa logo Mercedesu môže dokonca strácať. Oveľa viac pozornosti na seba berie výrazná kufrová časť spolu s kompaktnejšími, no stále veľmi výraznými zadnými svetlami v tvare slzy. Ich plocha je takmer totožná v prípade pomeru kufrovej časti a karosérie. Na spodnej časti nechýbajú dva dizajnové výfuky a decentné bočné prieduchy.
Za zmienku určite stoja aj disky, ktoré boli z ľahkej zliatiny vo veľkosti 18 palcov. Mercedes-Benz A 250e, ktorý sme testovali, bol sfarbený do “rifľovo modrej metalízy”, ktorá síce nevyzerá nijak špeciálne, avšak vôbec neurazí a celkovo pôsobí dobre. Celkovo sa mi ale dizajn tohto štýlového hatchbacku páči a príde pri príťažlivejší ako napríklad nedávno testované dvojkové BMW. Predný sklon nie je až taký výrazný, karoséria je skôr predĺžená a jemné oblé tvary sú mi predsa len o niečo príťažlivejšie. Ako ale vždy spomínam, ide o veľmi subjektívnu vec, ktorá podstatu auta vôbec neovplyvňuje.
Štýlový interiér bez prekvapení
Tak ako si Mercedes zachováva svoju identitu z exteriéru, rovnako tak robí aj v interiéri. Plný oblých a čistých tvarov, kde kombinuje plasty, kov a taktiež kožu. Výrazne tu však dominuje lesklý plast a koža. Tá je súčasťou palubnej dosky, volantu či aj sedadiel. Nami testovaná verzia mala čalúnenie v imitácii kože Artico. Čo vás však už pri prvom nasadnutí určite upúta je typický volant, za ktorým sa skrýva dvojica veľkých farebných displejov s naozaj dobrým rozlíšením. Ako je to už teraz štandardom, digitálne budíky a oddelený systém infotainmentu je tu spájaný do jedného panelu s dvomi displejmi.
Ten je teda totožný s tým, čo sme mohli vidieť aj v GLE 350de. Rozumiem, ak niekomu takéto riešenie nevyhovuje, no mne sa páči. Budíky sú veľké, plne personalizovateľné a s dostatkom dôležitých informácií. Rozdelenie ukazovateľov dokážete upravovať podľa vašich preferencií, pričom tu samozrejme nechýbajú údaje o otáčkach, rýchlosti, aktuálnej spotrebe v kWh a litroch, taktiež údaje o prejdenej vzdialenosti a pomere elektrickej jazdy či jazdy na benzín. Navyše, priamo do kokpitu si viete dať navigáciu, spraviť zobrazenie o niečo kompaktnejšie alebo jemne upravovať dizajn a farby. Súhlasím však, že možností mohlo byť predsa len o niečo menej, nakoľko to môže pôsobiť aj príliš prekombinovane. Viem o čom hovorím, nakoľko pri prvých kilometroch s GLE 350de som bol stratený a nejaký čas mi trvalo, kým som si na tento systém zvykol.
S odstupom času ho však hodnotím skôr kladne. Ako som spomínal, volant je typický pre Mercedes. Potiahnutý kožou a zladený do striebornej farby. S dostatkom ovládacích prvkov a dvomi dotykovými plochami, ktoré síce vedia byť šikovným pomocníkom pre jednoduché ovládanie kokpitu a infotainmentu, no majú aj svoju negatívnu stránku. Ani nedokážem spočítať, koľkokrát som po nich omylom prešiel prstom a nastavenia si nechcene menil. Ovládacie prvky klimatizácie sú taktiež štandardné a obklopené sú výrazným čiernym a lesklým plastom, ktorý môže byť háklivý na rôzne drobné škrabance. Na dostatok miesta sa vpredu nedá sťažovať, aj vyšší ľudia tu určite nebudú mať problém. Čo je však naozaj veľmi pekné je ambientné podsvietenie, ktoré skvele dotvára atmosféru v interiéri.
Športové sedadlá sú dostatočne pohodlné, a to aj na dlhších trasách. Vyhrievanie tu samozrejme nájdete, no odvetrávanie v nami testovanej verzii chýbalo. Rovnako tak u sedadiel absentovalo elektronické ovládanie, no nastaviť sa dá ako sklon, tak aj výška či vzdialenosť, teda absolútny štandard. Síce by som ho v tejto cenovej kategórií už čakal, neprekážalo mi to. O komfort sa samozrejme stará aj lakťová opierka, ktorá v sebe skrýva dostatok odkladacieho priestoru. Ako to už u Mercedesu býva, vpredu nájdete už iba USB-C konektory a to isté platí aj vzadu. Mercedes-Benz A 250e nie je ako hatchback žiadny obor, no rovnako to nie je vyslovene kompaktné auto. Preto neprekvapí ani dostatok miesta pre cestujúcich vzadu, aj keď istý pokles komfortu samozrejme je, ak cestujete v pätici.
Infotainment a navigácia
Keďže je infotainment doslova úzko prepojený s kokpitom, väčšina technických pozitív, ale aj negatív, sa dá premietnuť aj do tejto časti vozidla. Opäť je teda po funkčnej či dizajnovej stránke totožný s tým, čo sme mohli vidieť v GLE 350de. Tu však zdôrazním, že pozitívny vizuálny dojem je vytváraný najmä vďaka veľmi dobrej kvalite displeja. Vďaka rozlíšeniu a výrazným farbám je naozaj veľmi dobre čitateľný a pôsobí prirodzene. Z pohľadu funkcií tu nájdete štandard, ktorý tvorí napríklad prepojenie s mobilným telefónom a multimediálne funkcie. Vozidlo je pripravené na Android Auto a Apple CarPlay, pričom ja som skúšal výhradne Android Auto, ktoré fungovalo bez problémov. Trochu ma však mrzí, že nie je využívaný celý displej a iba jeho časť.
Pravdepodobne to ale nebude chybou Mercedesu, ale skôr presne definovaným pomerom strán priamo Googlom. Nakoľko je systém auta sám o sebe veľmi plynulý, svižný, platí to aj pre Android Auto, na ktorom nebolo badať žiadne spomalenie. Ak si potrpíte na kvalitnejšom zvuku, Mercedes-Benz A 250e ponúka veľmi solídne ozvučenie, ktoré však využijete iba so správnym zdrojom. Samozrejme, môžete sa spoľahnúť napríklad na Bluetooth, ktoré funguje bez problémov či digitálne rádio, ktoré ale v nami testovanej verzii nebolo v aute prítomné. Príprava však, podľa cenníka, je prítomná. Najlepšiu kvalitu ale získate cez kábel, teda Android Auto v kombinácii so Spotify. Ak si potrpíte na rôzne bonusové funkcie, napríklad ovládanie gestami, to sme tu nenašli, no ovládanie hlasom je štandardné, teda také ako v iných autách od Mercedesu.
Funguje teda v rámci možností spoľahlivo, len si treba dať pozor na rôzne slová. Auto na vás rozpráva v českom jazyku a rovnaký jazyk očakáva aj od vás. Taktiež by som odporúčal nerozprávať sa o Mercedese priamo v aute. Môže sa totiž pridať do vašej diskusie bez toho, aby ste ho o to cielene požiadali. Navigácia je klasická, a teda naozaj veľmi solídna. Potešia 3D modely miest a skutočne detailné mapy. S navigáciou som rovnako nemal problém, dokonca sú prítomné dopravné informácie v reálnom čase, na ktoré vie promptne reagovať. Avšak, funkcie aké sme videli v GLE 350de by bolo asi veľmi odvážne čakať – rozšírená realita tu teda chýba. Animované údaje o toku energie či športový displej tu ale nájdete. V rámci neho sú k dispozícii informácie o výkone, točivom momente, plniacom tlaku či napätí batérie.
Jazdné režimy a asistenti
Z pohľadu jazdných režimov je Mercedes-Benz A 250e štedrý, avšak opäť v rámci možností, na ktoré sme už v prípade Mercedes-Benz zvyknutý. Ide teda o režimy Individuálny, Športový, Komfortný, Elektrický, Úroveň batérie a Eko. Každý z nich je dosť jasný už zo svojho názvu, no predsa len niekoľko z nich rozoberiem detailnejšie. Režim Eko sa pochopiteľne snaží znížiť spotrebu, a to obmedzovaním klimatizácie či vypínaním motora v situáciách, kedy beží zbytočne. To sa týka napríklad križovatiek. Úroveň batérie je dôležitý režim, ktorý má význam aktivovať v momente, ak si chcete udržať dostatok elektrickej energie v batérií na neskôr. Napríklad pri jazde po diaľnici, nakoľko elektrický pohon sa hodí najmä do mesta, kde sa znižujú lokálne emisie. V rámci individuálneho režimu auto necháva voľnú ruku vašim preferenciám, a teda si môžete nastaviť jednotlivé parametre podľa vašich predstáv.
Komfortný režim vás v ničom neobmedzuje, no Športový vám ponúkne maximálny výkon kombinovaný spaľovacím a elektrickým motorom. Ja som spravil drvivú väčšinu kilometrov v Elektrickom režime a spaľovací motor som využíval len minimálne. Tým chcem nadviazať práve na zážitok z čisto elektrickej jazdy. Auto má k dispozícii elektromotor s výkonom 75 kW, čo je na menšie plug-in hybridné vozidlo slušné číslo. Zopár mestských elektromobilov má slabšie motory. Jazda v tomto režime je preto naozaj svižná. Pedál takmer na podlahe pri rozjazde z križovatky vás vystrelí vpred. Že auto nemá problém s dostatočným ťahom ihneď pochopíte a upútať dokáže aj spaľovací motor. Síce tu je iba 1,3, no ide o štvorvalec s výkonom takmer 160 koní, takže poriadny záťah by nemusel byť až tak prekvapivý.
Zrýchlenie aj vo vyšších rýchlostiach je dobré, najmä vďaka osemstupňovej prevodovke, pričom ak sa prepnete do manuálu a začnete si radiť pádlami za volantom, o zážitok z jazdy máte postarané. Mercedes-Benz A 250e je teda dôkazom, že aj s hatchbackom sa dá užiť jazda. To si možno povedali aj v Mercedese pri skladaní nami testovaného auta. Asistentov tu je pomenej. Auto sleduje vašu jazdu v pruhoch a taktiež dáva pozor na prípadný stret s autom pred vami. Pri detekcii vozidla pred vami teda dokáže pri režime D Auto spomaľovať aj samé, no adaptívny tempomat tu chýba. Vystačiť sme si teda museli s obmedzovačom, respektíve klasickým tempomatom, čo v tejto kategórii už zamrzí. Absentuje tu aj 360 stupňová kamera, no zadná tu nechýba a navyše jej sekundujú dve zadné bočné. Tie prinášajú veľmi široký zadný pohľad, ktorý sa hodí napríklad pri cúvaní z neprehľadného parkoviska priamo na cestu.
Batéria a nabíjanie
Pri plug-in hybridoch sú nabíjanie a veľkosť batérie dva veľmi dôležité parametre. Výrazným spôsobom ovplyvňujú praktickú stránku automobilu a zároveň aj využiteľnosť plug-in hybridného systému. To má priamy vplyv na spotrebu a emisie vozidla. Mercedes-Benz A 250e ani tu nenecháva nič na náhodu a s batériou ide o niečo vyššie ako je štandard. Hrubá kapacita batérie je teda slušných 15,6 kWh. Po viacerých nabíjaniach môžem povedať, že využiteľná kapacita sa pohybuje niekde okolo hodnoty 12 kWh, čo vôbec nie je zlé. Väčšina plug-in hybridov v tejto kategórii je vybavených batériou s hrubou kapacitou 11 až 13 kWh.
Napríklad nami testované BMW 225xe malo iba 10 kWh batériu. Až 12 kWh batéria má teda zabezpečiť WLTP dojazd od 61 do 69 kilometrov na jedno nabitie. Po prvom nabití sa systém držal v tejto hodnote – teda ukazoval dojazd 66 kilometrov. Som však rád, že skutočný dojazd vie byť ešte vyšší, k tomu ale poviem viac nižšie v rámci testu. Nabíjanie batérie je ďalšou hlavnou výhodou Mercedes-Benz A 250e, čo potvrdzuje aj náš test. Zatiaľčo spomínané BMW sme museli nabíjať takmer 3 hodiny, aby sme získali dojazd okolo 40 kilometrov, v prípade Mercedes-Benz A 250e sme na výrazne vyšší dojazd čakali iba pol hodinu.
V základe je tu palubná nabíjačka s výkonom 7,4 kW, čo už pri tejto hodnote znamená dvakrát rýchlejšie nabíjanie ako v prípade BMW. Tu to samozrejme nekončí, nakoľko k dispozícii je aj nabíjanie jednosmerným prúdom cez konektor CCS. V tomto režime nabíjania auto dokáže vytlačiť výkon maximálne na hodnotu 23 kW. To vo svete elektromobilov nie je veľa, no aj takýto “podpriemerný” výkon pre jednosmerné nabíjanie je nadpriemerný a plne postačujúci pre plug-in hybridy. Batériu teda dokážete nabiť z 0 na 100 % do pol hodiny a za tento čas získate desiatky kilometrov dojazdu.
Opäť sa teda dostávam k tomu, že pri tomto plug-in hybride má každá minúta nabíjania skutočný význam. Ak aj na dlhšej ceste stojíte čo i len 10 minút, za tento čas získate 20 kilometrov elektrickej jazdy. Pri nabíjaní s výkonom 3,7 kW by to neboli ani 3 kilometre, čo veľmi jasne ukazuje význam DC nabíjania pri plug-in hybridoch. Ak máte plug-in hybrid s takto rýchlym nabíjaním, aj tých 10 minút nabíjania má význam. Ak na 10 minút pripojíte k nabíjačke auto so základnou palubnou nabíjačku, získaný dojazd je rovnako minimálny ako efekt na finálnu spotrebu a emisie. To prirodzene znamená oveľa menšie využívanie hybridného systému a v konečnom dôsledku vyššiu spotrebu kvôli zbytočnej záťaži v podobe prázdnych batérií.
Test – kratšie trasy po diaľnici
S autom som jazdil prevažne kratšie trasy po diaľnici, a to konkrétne Bratislavu a Trnavu. Bol som však zvedavý, ako si Mercedes-Benz A 250e poradí s touto trasou v porovnaní s BMW 225xe, s ktorým som jazdil v podstate totožnú trasu. Ak ste tento test čítali, tak viete, že s BMW som v elektrickom režime nedokázal prísť do Bratislavy. Mercedes som preberal plne natankovaný a plne nabitý. Zostávajúci elektrický dojazd bol 66 kilometrov a dojazd na benzín veľmi slušných 617 kilometrov, vzhľadom na menšiu nádrž. Prvá trasa bola teda z Bratislavy do Trnavy, konkrétne z nabíjačky v Auparku. Pokračoval som cez obchvat po diaľnici až do Trnavy, kde bol môj cieľ nabíjacia stanica na Rybníkovej ulici. Ide o body vzdialené 57 kilometrov.
S Mercedes-Benz A 250e som po absolvovaní tejto trasy prišiel na nabíjačku so zostávajúcim elektrickým dojazdom 6 kilometrov. Priemerná spotreba pri maximálnej diaľničnej rýchlosti podľa GPS bola 17 kWh / 100 km, čo je pomerne dobrá spotreba na plug-in hybrid. Trasu Bratislava – Trnava som absolvoval celkovo deväť krát, pričom vždy som ju mohol absolvovať v čisto elektrickom režime. Avšak, nakoľko som potreboval otestovať jazdu s vybitou batériou, jedno nabíjanie som vynechal. Predsa len, aby som si auto dobil, stačilo sa zastaviť na jednu kávu, čo nikdy nebol problém. Každopádne, dvakrát som si trasu Bratislava – Trnava vyskúšal mimo diaľnice, nakoľko dojazd v meste a na okresných cestách je tiež veľmi zaujímavý.
Totiž, keď dokážem spraviť v kombinovanej trase mesto / diaľnica 57 kilometrov a ešte prídem do cieľa so 6 kilometrami elektrického dojazdu, pri okresných a mestských cestách by to malo ísť o pár kilometrov vyššie. S autom som sa veľmi neobmedzoval, aj keď som sa snažil jazdiť úspornejšie. Pri prvej trase sa mi však podarilo dosiahnuť veľmi zaujímavú spotrebu. Vyrážal som z nabíjačky na Rožňavskej ulici v Bratislave cez Senec. V Senci, po prejdení 25 kilometrov, mi v batérií zostávalo ešte 75 % energie. To by prirodzene znamenalo dojazd až 100 kilometrov, no do Trnavy tento pomer bohužiaľ klesol. Aj napriek tomu je ale reálny dojazd pri jazde v meste a mimo neho až 80 kilometrov, čo je naozaj dobré.
S autom som najazdil presne 681 kilometrov s priemernou spotrebou 1 l na 100 kilometrov a 13,8 kWh na 100 kilometrov. Z celkového nájazdu som spravil až 583 kilometrov s elektrickým pohonom. Ďalšie dni sme však vyskúšali aj jazdu po diaľnici, konkrétne do Žiliny a späť. Celkový nájazd bol teda 1317 kilometrov, z ktorých 860 bolo elektrických. Na diaľnici sme auto nešetrili, a aj preto sa priemerná spotreba benzínu zastavila na hodnote 2,5 l / 100 km a spotreba elektrickej energie klesla na 10,5 kWh / 100 km. Aj tento výsledok ale považujem za veľmi dobrý, nakoľko profil trás bol podobný ako s BMW 225xe, s ktorým bola konečná spotreba tesne pod 5 l / 100 km. Výrazne nižšiu, teda až polovičnú spotrebu modelu Mercedes-Benz A 250e sme mohli dosiahnuť najmä vďaka väčšej batérii a rýchlemu DC nabíjaniu.
Záverečné hodnotenie
Myslím si, že o Mercedes-Benz A 250e som v predchádzajúcich riadkoch napísal už dosť. Aby to však bolo kompletné, určite musím konštatovať, že nové Áčko je ďalší podarený plug-in hybrid. Po GLE 350de mi ďalší plug-in hybrid od Mercedesu robil radosť, a to vďaka dojazdu a rýchlemu nabíjaniu. Ďalšie, pre niekoho možno detaily, iba podporovali môj dobrý dojem z auta. Mercedes s novými modelmi skrátka ukazuje, ako sa robia plug-in hybridy a konkurencii uteká na míle.
Ak sa bojíte ísť do elektromobilu, plug-in hybridy od Mercedes-Benz vyzerajú ako ideálna voľba. Síce aj Mitsubishi ponúka Outlander s DC nabíjaním, ide o podstatne väčšie auto vybavené menšou batériou, takže nie je možné očakávať tak dobrý dojazd. To sa koniec koncov dočítate aj v našom teste. Keď aktuálne Áčko porovnám s BMW 225xe, voľbe je jasná. Cena nami testovaného Mercedesu bola presne 50 262 €, čo je ešte o päť tisíc menej ako cena spomínaného BMW. Mercedes však ponúka, minimálne z môjho pohľadu, o niečo príťažlivejší interiér, zlomok miesta na viac a o triedu lepšiu plug-in hybridnú jednotku.
