Otrepané klišé, že ten, kto si môže dovoliť takéto auto, nerieši spotrebu, je prežitkom z čias minulých. Navyše, vo vyšších kruhoch je trendy ísť s dobou, a preto je čo najekologickejší pohon priam nutnosťou. Mercedes preto elektrinu použil aj vo vlajkovej lodi a, samozrejme, ide o k dokonalosti vyladený systém. Utrpela však nejakým spôsobom dynamika či užívateľské pohodlie?
Predĺžená verzia, konkrétne model S580e, stelesňuje všetko, čo od limuzíny očakávate. Je opulentná, no nekričí to do sveta príliš hlasno. Zvnútra – najmä zo zadného riaditeľského kresla – dokonalo supluje mobilnú kanceláriu, ktorá sa v zlomku sekundy pretransformuje na komfortnú obývačku, kde si aj vďaka špičkovému audiu Burmester budete pripadať, akoby ste sedeli priamo na pódiu.
Ono, či už sedíte vzadu alebo tento kolos šoférujete, nebude ľahké si niekedy správne vybrať. Spod prednej kapoty, kde je uložený radový šesťvalec, ako aj z výfukového systému totiž vychádza taká podmanivá symfónia, že parádne audio niekedy ani nezapnete.
Silný motor a krásny zvuk
Toto plug-in hybridné „esko“ má v súčte 750 Nm a 510 koní, čo sú parametre, ktoré z neho papierovo robia raketu ako BMW M4 Competition. Potom niet divu, že veľa majiteľov tieto autá rado šoféruje. Keď sme s „eskom“ išli na hrane v športovom režime, v zákrutách, ktoré sa na apexe lámali pod ostrým uhlom, poľahky utrhlo zadok.
Nie však natoľko, aby vzbudilo strach. Skôr tak, že sme vďaka pocitu istoty prameniacemu z dostatočnej výkonnostnej rezervy vedeli, že ho pod plynom dokážeme vytiahnuť von z každej šlamastiky. V hlavnom meste máme obľúbený úsek, kde sa ukáže stabilita auta. Ide o kruhové objazdy v Devínskej Novej Vsi, ktoré sa večer vyprázdnia a sú plné striedajúcich sa rýchlych a pomalých úsekov, pričom niekde je vrstva prachu a jemného štrku, inde zasa optimálnu stopu nenarúša nič a je tam čistý asfalt.
Akonáhle zaprší, cesta sa mení na klzisko. A tu sme „esko“ poriadne prehnali. Zrýchľuje síce ako strela a zabrzdí takmer na mieste, lenže na tomto úseku to nepredstavuje kľúč k úspechu. Potrebujete tu hlavne bravúrnu obratnosť. A predĺžený Mercedes ju má vďaka riaditeľnej zadnej náprave, ktorá sa natáča do protismeru.
Navyše stojí na vzduchovom pružení Airmatic, ktorý reguluje sily pruženia a tlmenia individuálne na každom kolese, čím pôsobí proti nakláňaniu v pozdĺžnom aj priečnom a vertikálnom smere. Prejdete tak aj vo vysokej rýchlosti nečakane ostrými zákrutami bez toho, aby ste volantom točili ako kormidlom parníka. Stačia jemné korekcie a chytíte taký rytmus, že mizne zákruta za zákrutou a pripadáte si, že sedíme v športiaku. Aké nepríhodné! Sme predsa v limuzíne…
Nečakane úsporné v športovom režime
Vypíname športový režim a kolískovým voličom s názvom Dynamic uloženým v centrálnom paneli pod obrovským dotykovým panelom aktivujeme hybridný režim. Ten citeľne zmení prejav. Otáčky klesnú, auto sa upokojí a systém reguluje všetko tak, aby ste jazdili čo najpohodlnejšie a zároveň čo najviac ekologicky.
Pri plne nabitej 28 kWh baterke máte energiu na 100-kilometrový dojazd, no najefektívnejšie je používať hybridný pohon. S tým jazdí obrovský Mercedes-Benz v priemere 3,3 litra benzínu na sto kilometrov a 17,1 kWh, čo sú ozaj príjemné hodnoty, najmä keď zohľadníme rozmery a hmotnosť.
Ak však máte vybitú batériu, studený motor a rovno po štarte tam šupnete v zime športový režim a s plynom nebudete pracovať práve citlivo, dosiahnete momentálnu spotrebu na úrovni sovietskeho tanku. Tá sa po pár kilometroch, keď sa zohreje motor a máte nabité, stabilizuje hlboko pod desiatimi litrami – jazdíte približne za 6 litrov.
Príjemné hodnoty
Vpravo tankujete, vľavo dobíjate striedavým alebo jednosmerným prúdom prostredníctvom konektora CCS. My sme sa s plne nabitým „eskom“ vybrali na výlet z Bratislavy do Oščadnice pri Čadci. Cesta tam mala 220 kilometrov. Išli sme po diaľnici aj okresnými cestami. Vonku boli -3 °C, no batéria ukazovala dojazd 100 km.
V aute sme sedeli štyria dospelí a kufor s objemom 350 litrov sme mali narvaný k prasknutiu. Už tak ťažká limuzína musela uviezť približne 300 kíl navyše. Predtým bola priemerná spotreba v hybridnom režime na úrovni 5,7 litra a 11 kWh, v aute však jazdil iba jeden 180-centimetrový a 75-kilový chlap.
Preto nás zaujímalo, ako sa záťaž premietne do dynamických vlastností auta a spotreby. Na E58 smerom na Žilinu v piatok nešlo veľa áut, a tak sme cestovali pomerne plynulo pri konštantnej rýchlosti 130 km/h. Do interiéru neprenikne zvonku takmer žiaden aerodynamický hluk. Izolácia je ozaj príkladná, a tak sa pocit z rýchlosti mierne vytráca. Kilometre požiera tak nenútene, že posádka na zadných sedadlách poľahky zaspí. Miesta tam má požehnane a komfortné nastavenia sú nevídané.
Okrem masáže si môžete aktivovať aj vyhrievanie vankúšov na hlavovej opierke či paneli na odkladanie rúk. Pokiaľ cestujete v noci, je príjemným spestrením stiahnuť rolety na oboch strešných oknách a zo zadných kresiel sledovať takmer v polohe ležmo hviezdami posiate nebo na úsekoch, kde neprevažuje svetelný smog.
Ak cestujete na dlhšiu trasu, môžete si zapnúť salónne osvetlenie a v pohodlí čítať knihu, zatiaľ čo vedľa vás spí druhý pasažier. Pokiaľ idete počas slnečného dňa, viete si zasa zastrieť elektricky ovládanými roletkami na zadnom aj bočných oknách.
Vráťme sa však naspäť do auta smerujúceho do Oščadnice. Za oknami sa mihotali kríky a stromy, no benzín z nádrže nemizol tak rýchlo, ako by ste od šesťvalca mohli čakať. V hybride sme mali spotrebu okolo 5 litrov, a tak sme prepli do športu. V tomto jazdnom móde badať preferenciu spaľovacieho motora.
Auto stvrdne, je citlivejšie na plyne a oneskorenie pri záťahu nečakajte. Dokonca necítiť ani kick-down pri podradení automatu. „Esko“ malo zimné pneumatiky, s ktorými súvisel rýchlostný limit 160 km/h, koniec-koncov – viac ani nepotrebujete ísť. Do Oščadnice sme prišli pred polnocou a ešte nás čakala cesta ku chate v polovici kopca, kam viedla len zasnežená a namrznutá lesná cesta. Poriadna skúška pre ťažkú zadokolku.
Napriek poriadnemu zaťaženiu sme vyšli na jednu šupu, kolesá sa síce občas pretočili, no 750 Nm pomohlo a limuzínu potlačilo. Cestu naspäť sme zvládli bez nabitej baterky, pretože jediný nabíjací box pri obratisku lanovky na svah okupovalo počas celého víkendu jedno auto, a tak sme pri takmer 300 kilometrov dlhej trase vyskúšali aj rekuperáciu.
Pri športovom režime, ešte kým sme sa napojili na diaľnicu, sme dosiahli dobitie 8 % pri prejdení 45 kilometrov, čo nebolo vôbec zlé. Popritom, ako sme prechádzali dedinami, sme využili aj funkciu monitorovania kvality ovzdušia. V Krásne nad Kysucou namerali senzory vyše 60 PM2.5 mikročastíc zložených z jemného prachu, peľu a pachov, čo systém vyhodnotil ako nebezpečné.
Dnu však prepustil minimum z tohto objemu – indikátor ukazoval 6, teda výbornú hodnotu. Pre porovnanie – v Bratislave nameral Mercedes vonku 13 PM2.5 mikročastíc. Ono, vnútri sa naozaj cítite ako v pevnosti, ktorá vás chráni v každej sekunde, no to neznamená, že sa v nej neviete na počkanie zabaviť.
