Elektromobilita tak ako ju poznáme dnes je v globálnom pohľade mladou témou. Aj kvôli tomu ju sprevádza viacero mýtov, nesprávnych a priam zavádzajúcich informácií.
V sérii článkov „Mýty a fakty o elektromobiloch“, ktorá vznikla na základe prednášky „10 dôvodov, prečo ľudia nechcú elektromobily“ z podujatia Salón elektromobilov 2021, sa postupne pozrieme na najčastejšie mýty obkolesujúce svet elektrických vozidiel.
V pozadí prezentácie stojí Kristián Kratochvíľ, človek ktorý sa dlhodobo venuje vývoju technológií pre obnoviteľné zdroje. Sám patrí medzi skúsených majiteľov elektromobilov, vďaka čomu pozná všetky ich stránky. Celý záznam prezentácie v originálnom znení nájdete na YouTube.
V prvej časti série Mýty a fakty o elektromobiloch sme sa pozreli na tvrdenie, že na Slovensku nemáme pre elektrické autá dostatok nabíjacích staníc. Následne sme priestor venovali otázke nabíjania elektromobilov, kedy sme si ukázali ako to funguje v praxi. Pokračovali sme pohľadom na problematiku údajne nedostatočného dojazdu a pohľadom na otázku, kde všetky tie elektromobily vlastne budeme nabíjať…
Sú elektromobily ekologické?
Najviac ekologickejšie auto je to, ktoré sa nevyrobí. Potom samozrejme musíme pozerať, že kde získavame energiu pre tie autá, ktoré sa vyrobia, a ako sa transformuje táto energia ďalej. Častokrát sa porovnávajú elektro autá a ich výroba s lokálnymi emisiami, ktoré produkuje spaľovacie auto. Ľudia zabúdajú na to, že aj to spaľovacie auto pokiaľ získa svoje palivo, musí prejsť nejakým procesom.
Tento proces je spojený s výrobou, spracovaním, spotrebou energie a produkovaním nejakých vedľajších látok. Nie je to tak, že elektro auto má svoj výfuk len v komíne elektrárne, ale spaľovacie auto má tých komínov viacej: svoj výfuk, čerpaciu stanicu, rafinériu a ropný vrt.
Čiže, ja tvrdím, že nie je to až také ľahké. Ako každý majiteľ auta so spaľovacím motorom viem, že benzín nám rastie na stromoch, úplne prirodzene si ho naberiem každé ráno a môžem si ho naliať svojím kýbľom do každého auta, nemusím ťažiť ropu, nepotrebujem k tomu žiadne aditíva (ironicky myslené). Všetko je spojené s energiu, ktorú musím minúť na tento proces.
Celá rafinácia ropy je veľmi energeticky náročný proces, keď to prerátame na kWh energie, tak na 1l paliva je to približne 1,58 kWh. Keď si zoberieme len transport ropy, koľko spotrebuje, kým ju dostaneme do rafinácie, k nám do Slovnaftu, je to minimálne tých 31 prečerpávacích staníc s obrovským výkonom. Obyčajná čerpacia stanica, ktorú vidíme pri ceste má tiež určitú spotrebu, pretože musí fungovať osvetlenie, musíme filtrovať, benzín musíme nejakým spôsobom čerpať atď.
Všetko to, čo sme teraz povedali: čerpanie, preprava ropy atď., aj na Slovensku by to znamenalo, že 100 tisíc áut by sme mohli teraz postaviť a z tejto energie by každé to auto mohli jazdiť 15 000 kilometrov. Presne toľko, čo ten priemerný Slovák najazdí bez problémov.
Elektrické autá nie sú budúcnosť, budúcnosť je vo vodíku, v syntetických palivách, lebo každý chce mať za 5 minút natankované auto… Ľudia častokrát zabúdajú na ekologické katastrofy, ktoré sú spojené so samotnou ťažbou ropy. Ukazuje sa na ťažbu lítia, kobaltu, ale nikto si nevie spomenúť na posledné veľké havárie ropných tankerov alebo ropných ťažných veží.
Ako je to s energiou? U nás sa hovorí, ako som spomenul to elektro auto má ten svoj výfuk v tej uhoľnej elektrárni. Odporúčam každému nájsť si čas a pozrieť si stránku electricitymap.org. Je to verejne dostupná stránka, ktorá funguje z verejne dostupných údajov, kde každý štát poskytuje údaje o tom, aké má inštalované zdroje, z čoho sú energie získavané a aký je aktuálny pohľad. Keď si človek zaplatí, má aj dlhodobý prehľad.
Toto je obraz z roku 2019, kde pekne vidieť, že v tom bode sme pokryli 23 % spotreby slovenskej energie z obnoviteľných zdrojov a nízko uhlíkových bolo z toho 81 %. Je to vďaka našim atómovým elektrárňam.
Keď si pozrieme, že aj tých málo uhoľných, ktoré vtedy bežali, malo obrovský vplyv na uhlíkovú záťaž, pretože stále napriek tej nukleárnej a tej hydro, sme stále na 147 g ekvivalentu CO2 na kWh.
Keď sa prepneme v tom istom čase do Nemecka vidíme, že napriek tomu, že majú 61 % obnoviteľnej energie, 74 % dokonca z nízko uhlíkových, vďaka tomu, že tá výroba elektriky z uhlia má oveľa vyšší podiel, eliminuje túto ich výhodu a dostali sa na úroveň 223 g na kWh.
