Pre elektromobily s menšou kapacitou akumulátorov môže aj zima v hlavnom meste nastoliť ozaj pekelné podmienky. V nich sa aj zapnutie klimatizácie stáva komfort, ktorý si dožičíte len za odmenu alebo keď vám ozaj hrozia omrzliny. Napriek tomu, že mi na digitálnom paneli pri plnom dobití svietil dojazd 190 km, budem na týždeň so žltým autom spomínať ešte dlho. Išlo totiž o najlepší elektromobil, v akom som jazdil. O aký kúsok išlo?
Nebol to Mini Cooper SE, Mazda MX-30 ani Kia e-Niro… Áno, všetky majú solídny dojazd, no je tam jedno veľké ALE! Ani jedno nevyvíjali samostatne ako elektromobil, a to je výrazne cítiť na ich jazdnom prejave. Články akumulátorov a e-motor im pridali nezanedbateľnú hmotnosť a poriadna porcia kíl sa citeľne prejavila na agilite aj zábavnosti. Lenže Honda e bola od začiatku vyvíjaná s jasným zámerom – ukázať zákazníkom, že aj elektromobil vie byť krásny a zábavný za volantom.
Žlté „éčko“ som si vedel kedykoľvek hodiť bokom aj na suchej ceste a keď sa predo mnou črtala obľúbená zákruta, nevedel som sa dočkať, kedy budem za apexom, aby som to mohol poriadne „osoliť“. Éčko totiž má 113 kW a 315 Nm. Najdôležitejším údajom však je, že má krátky rázvor – iba 2,5 metra – a ideálne rozloženie hmotnosti v pomere 50:50, a to dáva tušiť, že ide o pravoverné šoférske náčinie. Lenže z batérie s kapacitou 35,5 kWh dostanete podľa výrobcu 220 km dojazd. Treskúce mrazy v Bratislave (teda pri -3 °C) však kapacitu znížili na 180 km a aby som nemal omrzliny druhého stupňa, zapol som si klimatizáciu.
Dojazd padol o ďalších 30 km, čo na ceste do 110 km vzdialenej Iže pri Komárne, kde po ceste nemáte žiadnu nabíjačku, znamenalo krotiť sa na plyne. Každé tvrdé zrýchlenie ukrojilo pár percent a kilometre do cieľa až tak rýchlo neubúdali. Napriek tomu ide presne o auto, aké si predstavím pri slovnom spojení zábavný mestský elektromobil.
Vnútri bol prešpikovaný technológiami a priniesol do inak nudných vôd vzrušenie, originalitu a najmä hravosť. Displej namiesto zrkadiel? Super vec, na ktorú sa najprv ťažko zvykalo, no po dvoch dňoch mi klasické spätné zrkadlá nechýbali. Celá prístrojová doska vlastne pôsobí kvalitne, dalo by sa povedať hodnotne, aj keď na jej výrobu použili recyklované materiály či ľahko obnoviteľný bambus.
Keď som neskôr nazrel do Renaultu Zoe, ktorý má vnútrajšok tiež čiastočne vyrobený z recyklovaného odpadu, neváhal som ani sekundu a spomenul som si na svoju platonickú lásku s logom Hondy. Zoe má síce väčší dojazd, dokonca, čo sa týka jazdných vlastností, patrí v mojom rebríčku hneď na druhé miesto v e-autách, ale žltú krásku s Japonskom v rodnom liste neprekonáva. Honda totiž mala plne nezávislé zavesenie kolies a zadný pohon, čo z nej robilo vozidlo, ktoré by pre jazdné vlastnosti ocenili aj majitelia atmosférických osemvalcových zadokoliek.
Odvtedy som sa v elektromobile neusmial, a to ani počas tejto zimy, keď som bokom na snehu lietal na Mazde MX-30. Nebolo to však preto, že disponovala enormným výkonom, ale kvôli tomu, že pneumatikám akosi miestami chýbal grip… Honda e však úlohu hlavného rodinného auta s prehľadom nezastúpi, pretože jej chýba poriadny kufor a chcelo by to väčší dojazd… Nižšia cena by tiež potešila. Za 38-tisíc eur zoženiete elektromobil, ktorý má aj dvojnásobný dojazd a je aj priestrannejší, lenže nebude taký zábavný. Táto Honda je skrátka ideálnym druhým autom do rodiny alebo hlavným kúskom pre geekov…