Nižšie uverejnený text je kapitolou z e-booku Príručka elektromobilistu 2024 – Čo zvážiť pri kúpe elektromobilu?, ktorý si môžete úplne bezplatne stiahnuť tu.
Nákladná doprava vstupuje do novej éry
Segment nákladnej dopravy je z pohľadu možného znižovania emisií z dopravy veľmi perspektívny. Postupná obmena vozidiel začína segmentom logistiky poslednej míle, následne sa presunie k regionálnej doprave až nakoniec prenikne do tranzitnej dopravy na dlhé vzdialenosti.
Prechod na elektrické vozidlá v segmente nákladnej dopravy prináša viacero benefitov. Okrem redukovania lokálnych a globálnych emisií môže pri dostatočnom využití vozidla z hľadiska nájazdu viesť aj k zníženiu nákladov logistiky. Jazda bez lokálnych emisií povoľuje prepraviť tovar do bezemisných zón v dobe, keď nie je možné využívať bežné nákladné vozidlá. Benefitom je aj to, že tovar možno prakticky doručiť až do vnútra budov.
Na základe dostupných dát sa očakáva, že v najbližších rokoch sa budú elektrické nákladné vozidlá presadzovať najmä pri takzvanej regionálnej preprave tovaru. Ide o prepravu na krátke až stredné vzdialenosti typu depo-depo a depo-obchod. Vychádza to zo skutočnosti, že preprava na vzdialenosť do 150 kilometrov na Slovensku predstavuje takmer 90 % vnútroštátnej prepravy a až 63 % celkovej hmotnosti je prepravenej do 50 km.
Na pokrytie tohto dojazdu sú už dnes dostupné plne elektrické kamióny od rôznych výrobcov. Napríklad Mercedes-Benz eActros, ktorý dokáže na jedno nabitie prejsť 350 kilometrov alebo Volvo FE Electric s dojazdom 200 kilometrov alebo Scania 25 P s dojazdom až 250 kilometrov.
Realizácia nabíjania elektrických kamiónov by vzhľadom na optimalizáciu celkových nákladov mala prebiehať v lokálnych depách a logistických centrách. Nemusí ísť len o nabíjanie odparkovaných vozidiel v noci, ale aj o nabíjanie počas nakládky a vykládky tovaru.
Pri prechode na elektrickú mobilitu, ale aj pri povinných prestávkach šoférov, môže pomôcť aj verejná sieť nabíjacích staníc, ktorá už dnes obsahuje viacero lokalít s dostatočným priestorom a kapacitou pre nabíjanie elektrických kamiónov.
Veľkí prevádzkovatelia nabíjacích sietí pre najbližšie roky počítajú s rozširovaním tranzitných lokalít, kde budú osádzať nabíjacie body s výkonom 400+ kW. V priebehu najbližších rokov sa počíta s dokončením štandardu Megawatt charging system (MCS), ktorý umožní nabíjanie nákladného vozidla výkonom viac ako 1 MW.
Rozvoj verejnej nabíjacej infraštruktúry pre oblasť nákladnej dopravy bude poháňať aj Nariadenie o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá. V našom kontexte ide primárne o vybudovanie rýchlonabíjacích staníc pre batériové nákladné vozidlá. Na hlavných transeurópskych dopravných sieťach (TEN-T) by mali byť do roku 2028 nabíjacie stanice pre nákladné vozidlá a autobusy raz za 120 kilometrov s výkonom 1 400 kW až 2 800 kW v závislosti od cesty. Do konca roku 2030 musí byť na každom bezpečnom parkovisku pre ťažké úžitkové vozidlá aspoň jedna nabíjacia stanica s výkonom 100 kW.
Väčšie prepravné spoločnosti pozvoľna začínajú pociťovať tlak zo strany objednávateľov prepravy aj od koncových spotrebiteľov, ktorí žiadajú aby využívali udržateľné dopravné riešenie. Majú v záujme znížiť emisie v dodávateľskom reťazci alebo chcú do prepravy zahrnúť miesta a časy, ktoré nie je možné obslúžiť s vozidlami na fosílne palivá. Prepravcovia sú na jednej strane pomaly tlačení do využívania vozidiel, ktoré neprodukujú lokálne emisie, no súčasne im to otvára nové obchodné príležitosti.
Najväčšou prekážkou pre rozvoj elektrifikácie nákladnej dopravy je momentálne vyššia obstarávacia cena vozidiel. Vstupná investícia do elektrického nákladného vozidla je niekoľkonásobne vyššia v porovnaní s modelmi so spaľovacími motormi. Rýchlosť prechodu na elektrickú mobilitu preto do veľkej miery závisí od podpory zo strany štátu. Či už vo forme finančnej podpory na výstavbu nabíjacích staníc, priamych dotácií na obstarávanie vozidiel alebo cez ekonomické stimuly vo forme daňových úľav alebo zľavy z mýtnych poplatkov.
