Opätovné spustenie niektorých uhoľných elektrární počas ostatných dvoch rokov predstavovalo dočasné riešenie pre zabezpečenie potrebnej dodávky energie. Nemecko k tomu pristúpilo po vypuknutí vojny na Ukrajine, kedy došlo k prerušeniu dodávok lacného zemného plynu z Ruska.
Okrem zabezpečenia dostatku elektrickej energie išlo aj o mechanizmus, ktorý mal stabilizovať jej cenu. Dočasné obnovenie výroby energie v uhoľných elektrárňach v praxi predstavovalo nútenú reakciu na krízovú situáciu vyvolanú geopolitickou situáciou.
Nemecko odstavilo jadrové elektrárne, poslednú v roku 2023, a kritici tohto kroku okamžite hlásali, že krajina sa bude musieť vo veľkej miere vrátiť k uhliu. Reálne sa ale tieto predpovede nenaplnili. Uhoľné elektrárne boli v Nemecku spustené len dočasne a pomedzi to dochádzalo k rekordnému rozširovaniu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.
Pohľad na takzvaný energetický mix prináša analýza Fraunhoferovho inštitútu, kde môžeme vidieť, že produkcia elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v Nemecku počas roka 2023 dosahovala podiel 59,7 %. To predstavuje medziročný nárast o 10,4 %.
Naopak, medzi rokmi 2023 a 2022 došlo k poklesu výroby elektrickej energie z uhlia (z 33 na 26 %). Taktiež tu vidno ako celková výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov prevyšuje produkciu z neobnoviteľných zdrojov. Aj posledné správy z Nemecka jasne hovorili, že žiaden veľký návrat k uhoľným elektrárňam sa nekoná.
Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck začiatkom apríla 2024 uviedol, že produkcia elektrickej energie v Nemecku je nezávislejšia než v predkrízovom období. Dočasne spustené uhoľné elektrárne preto označil za nadbytočné a uviedol, že môže dôjsť k ich trvalému odstaveniu. Téme sa venoval ekonomický denník WirtschaftsWoche.
Niekoľko uhoľných elektrární, ktoré boli počas uplynulých dvoch rokov stále v sieti ako preventívne opatrenie, je nadbytočných a možno ich definitívne odpojiť od siete.
Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck
Denník píše, že na konci marca ukončilo prevádzku sedem elektrární na hnedé uhlie a osem stredne veľkých a menších elektrární na čierne uhlie. V prevádzke boli dočasne, aby pomohli znížiť spotrebu plynu počas toho ako Nemecko hľadalo vhodnú alternatívu k ruskému plynu po tom, čo Moskva začala priškrcovať jeho dodávky.
Nemecká vláda už pri ohlásení zámeru na opätovné obnovenie výroby elektrickej energie z uhlia v júni 2022 otvorene hovorila, že pôjde o dočasné riešenie, ktoré by malo trvať do marca 2024. Nemecko sa už dlhodobo drží plánov na postupné odstavenie všetkých uhoľných elektrární. Tento cieľ chce naplniť do roku 2030.
Ako to vyzerá s výrobou elektrickej energie na Slovensku?
Pohľad na takzvaný energetický mix koncom marca 2024 zverejnil organizátor krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE). Z predmetných dáv vyplýva, že na Slovensku sa v roku 2023 vyrobilo 27,49 TWh elektriny.
Najväčšou častou sa na výrobe elektrickej energie na Slovensku podieľajú jadrové elektrárne (61,98 %). Na druhej pozícii sa nachádzajú vodné elektrárne (17,09 %), nasleduje výroba z plynného paliva (8,12 %). Štvorkou je u nás biomasa (3,36 %) a na piatej priečke nájdeme hnedé uhlie (2,55 %).
Obnoviteľné zdroje elektrickej energie v slovenskom energetickom mixe majú celkový podiel necelých 23 %:
| Ostatné obnoviteľné | 0,32% |
| Biomasa | 3,36% |
| Solárne | 2,21% |
| Geotermálne | 0,00% |
| Veterné | 0,01% |
| Vodné | 17,09% |
