Na Slovensku v minulom roku podľa Zväzu automobilového priemyslu SR (ZAP SR) došlo k registrácii celkovo 101 568 osobných vozidiel. Z toho bolo 165 elektromobilov a 4510 hybridov rôznych druhov naprieč kategóriou osobných vozidiel. Slovensko pritom ako jediná krajina Európskej únie mala počas minulého roka zaznamenať pokles predaja elektromobilov.
Na tomto stave sa podpísalo viacero faktorov, ako nedostatočná systémová podpora elektromobility na Slovensku, ale najmä skutočnosť, že spustenie avizovaných štátnych dotácií prebehlo až v úplnom závere kalendárneho roka. Kvôli tomu značná časť prípadných záujemcov kúpu elektromobilu odkladala.
Elektromobily vs Plug-in hybridy
Pri bližšom pohľade na počet a podiel úspešných záujemcov o získanie štátnych dotácií na kúpu vozidiel s alternatívnym pohonom z decembra 2019 je vidieť, že zvýšený záujem je práve o elektromobily na úkor plug-in hybridov. V aktuálnej výzve tvoria elektromobily až 87,6 % podiel. Naopak, v prípade rovnakého porovnania z registrácií za rok 2019 tvorili elektromobily menší, 45 % podiel.
Z údajov ZAP SR vyplýva, že elektromobily v minulom roku na Slovensku predstavovali 0,16 % zo všetkých registrovaných osobných vozidiel. V prípade plug-In hybridov to bolo 0,2 %, no keď do úvahy vezmeme celú kategóriu hybridov, tento podieľa narastá na 4,4 %.
- Celkovo – 101 568 kusov
- Čistý elektromobil – 165 kusov
- Plug-in hybrid – 202 kusov
- Ostatné typy hybridov – 4308 kusov
Zväz automobilového priemyslu SR na dnešnom stretnutí predostrel aj ďalšie zaujímavé informácie:
- Na Slovensku sa v minulom roku vyrobilo viac ako 1,1 milióna vozidiel, viac než rok predtým
- Zostáva lídrom v počte vyrobených vozidiel na osobu – 202 osobných motorových vozidiel na 1 000 obyvateľov
- Podiel automobilového priemyslu na celkovom priemysle dosiahol 49,5 % a podiel na exporte 46,6 %
- Automobilový priemysel priamo zamestnáva viac ako 177 000 ľudí. Priamo aj nepriamo generuje 275 000 pracovných miest
Akokoľvek pozitívne môžu pôsobiť tieto čísla, predstavitelia ZAP SR upozorňujú, že na udržanie konkurencieschopnosti bude potrebné prijať v tomto roku zásadné opatrenia. Aj preto chcú pokračovať v začatom dialógu s vládou a apelovať na rýchlejšiu realizáciu navrhnutých opatrení.
Bariéry napredovania a vytýčené problémy
ZAP SR má dlhodobo jasne zadefinované základné bariéry ďalšieho napredovania automobilového priemyslu na Slovensku. Ide hlavne o akútny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, rýchly a nepredvídateľný nárast mzdových nákladov, neexistenciu systému transferu vedeckých poznatkov do aplikačnej praxe a nízku úroveň rozvoja mobility na báze alternatívnych pohonov a prípravy na nové formy mobility.
„Okrem toho nás znepokojujú ďalšie kroky zo strany vlády, ktoré naďalej znižujú našu konkurencieschopnosť,“ hovorí Alexander Matušek, prezident ZAP SR. „Absencia kvalitného sociálneho dialógu pri stanovení minimálnej mzdy, priame aj nepriame zvyšovanie nákladov zamestnávateľov či prijímanie ďalších opatrení bez ochoty kompenzácií – to všetko ohrozuje budúcnosť automotive sektoru.“
Ako uvádzajú zástupcovia Zväzu automobilového priemyslu SR, s vládou rokovali dvakrát – v decembri 2017 a vo februári 2019, no do žiadneho z uznesení sa nedostalo 13 bodov z materiálu ZAP SR, z čoho 5 bodov považujú za zásadné.
Od súčasnej vlády preto zväz požaduje urýchlené plnenie prijatých uznesení a podpis spoločného memoranda. Zásadným dokumentom, ktorý bude ovplyvňovať budúcnosť automotive sektoru, bude aj programové vyhlásenie novej vlády.
„Za mimoriadne dôležitú považujem podporu nákladovej stability zamestnávateľov tak, aby legislatívne opatrenia ovplyvňujúce náklady zamestnávateľov neznižovali konkurencieschopnosť priemyslu,“ hovorí Alexander Matušek.
Nepremyslené opatrenia majú negatívny dopad na výšku nákladov, napríklad vo forme odvodov alebo obecných daní. Tak ako požadujeme pri prijímaní legislatívy, zvyšujúcej administratívu, vypustenie inej byrokracie, tak nové dane a poplatky, zvyšujúce náklady, je treba kompenzovať v iných oblastiach. To sa týka aj prípadne nových daní, akými sú environmentálne, digitálne či náklady na realizáciu Green Deal – uhlíkovej neutrality.“
Zároveň je podľa Alexandra Matušeka nevyhnuté pripraviť sa na novú realitu, ktorá prináša iné vnímanie mobility.
„Zmeny v pohonoch, prechod na autonómne riadené vozidla, dobudovanie infraštruktúry, digitalizácia, automatizácia, kybernetická bezpečnosť – to všetko sú výzvy, ktoré pred nami stoja v krátkej budúcnosti.“
