Dlhodobý trend hovorí jasne. Popularita SUV medzi zákazníkmi rastie a rok za rokom láme rekordy. Má to však aj svoje dopady, ktoré sú hlavne ekologického a ekonomického charakteru. My sme ich overili v praxi na vozidlách podobnej kategórie, avšak úplne odlišnej karosérie. Nejde teda o porovnanie vozidiel Kia EV9 a Volkswagen ID.7, ale vozidla s karosériou SUV v súboji s aerodynamickou limuzínou.
Nadpolovičný podiel SUV na trhu
Ako vidieť aj na našich cestách, predajný úspech SUV je fenomenálny. V roku 2023 dosiahol podiel predaja vozidiel s karosériou SUV až 52,09 % z celkového počtu registrácii nových vozidiel kategórie M1 na Slovensku. Nadpolovičný podiel na trhu je bezpochyby úspechom trendu, na počiatku ktorého stáli vozidlá ako Range Rover, Toyota RAV4, či Mercedes-Benz ML (neskôr premenovaný na triedu GLE).
Hlavnou devízou týchto vozidiel je vyšší posed, čo je dôvodom záujmu starších zákazníkov, ktorým sa do nízkych áut už horšie nastupuje, ďalej viac priestoru v interiéri (čo však neplatí vždy), či najmä väčšiu prestíž, ktorú vozidlá kategórie SUV poskytujú. Kedysi ich ľudia vyhľadávali aj pre vyššiu svetlú výšku, a teda lepšiu prejazdnosť “ľahkým terénom”, to sa však už rokmi zmenilo a rozdiel vo svetlej výške je častokrát zanedbateľný. Výrobcov k tomu viedli hlavne emisie CO2, ktoré sa zvyšujú spolu s objemom vzduchu, ktorý sa pod vozidlo počas jazdy dostane.
Daňou za vyššie spomenuté výhody je ale ekológia a ekonomika výroby a prevádzky takéhoto vozidla. Ako sme si predstavili v samostatnom článku minulú jeseň, SUV sú najťažšie v histórii. Nielen podiel vozidiel SUV na trhu, ale aj ich veľkosť a hmotnosť naďalej rastú. To má významný vplyv na plnenie cieľov v oblasti klímy. Väčšie, ťažšie, a teda na dosiahnutie rovnakých dynamických hodnôt aj výkonnejšie vozidlá si naďalej získavajú popularitu na trhoch v takmer všetkých krajinách. V roku 2022 celosvetový predaj vozidiel SUV prvýkrát predbehol predaj bežných automobilov a dosiahol 51 % celkového predaja.
Vyššie znamená drahšie
Priemerná plocha nového automobilu tiež dosiahla vrchol na úrovni približne 4,2 m2. Vozidlá SUV predstavujú pre výrobcov najziskovejšie modely, keďže sa vzhľadom na väčšiu karosériu predávajú za vyššie ceny pri proporcionálne nižších výrobných nákladoch. Častokrát sú totiž v porovnaní s bežnými automobilmi postavené na o triedu menšej platforme v pomere ku ich cenovej hladine.
Na ilustráciu môže poslúžiť napríklad porovnanie modelu BMW X1, ktoré na Slovensku začína na cenovke 40 700 €, a teda je o viac než polovicu drahšie v porovnaní s BMW radu 1 (26 600 eur). Vysoko presahuje aj cenovku BMW radu 2 a približuje sa až k väčšiemu BMW radu 3, ktoré štartuje na sume 44 500 €. Treba ešte dodať, že spomínané BMW radu 3 je za túto cenu už vybavené benzínovým štvorvalcom o objeme 2,0 litra, zatiaľ čo BMW X1 stále len 1,5 litrovým trojvalcom. To je ďalší podstatný rozdiel, po voľbe rovnakého motora sa tak vozidlá dostávajú do rovnakej cenovej hladiny (+- 1000 eur), a to sme sa stále ešte nedostali k porovnaniu výbavy.
Ťažšia karoséria s vysokým ťažiskom postavená na relatívne menšej platforme sa ďalej prejavuje na jazdných vlastnostiach, ktoré potom dosahujú limity danej platformy, ako sme spomenuli aj v nedávnom teste.
Vplyv na spotrebu a dojazd pri elektromobiloch
Nie je prekvapením, že tieto vyššie vozidlá majú horší koeficient odporu vzduchu, väčšiu čelnú plochu, prípadne aj o niečo vyššiu svetlú výšku. To všetko sa podpisuje pod ich emisie CO2, spotrebu zdroja energie, a teda ceteris paribus (pri rovnakej kapacite akumulátora/nádrže) aj pod menší dojazd. Pri elektromobiloch je to o to viac citlivé, že dojazd sa častokrát medzi ľuďmi považuje za hlavný nedostatok elektromobilov oproti vozidlám so spaľovacím motorom.
V prípade jazdy v mestskom režime sa viac prejaví vyššia hmotnosť vozidla, ktoré treba opakovane rozpohybovať a zabrzdiť. Ako sa to však prejaví na diaľnici? Je rozdiel v aerodynamike karosérii až tak radikálny?
Diaľničný test na trase Bratislava-Žilina
Úloha bola jednoduchá – zabezpečiť rovnaké podmienky čo sa týka trasy, vonkajšej teploty, vlhkosti vzduchu, smeru a rýchlosti vetra a otestovať dve vozidlá porovnateľnej triedy. Na konci januára 2024 sa nám v redakcii na test ocitli súbežne elektrické vozidlá Kia EV9 a Volkswagen ID.7, čo sú obe vozidlá vyššej strednej triedy s dĺžkou približne 5 metrov, resp. rázvorom cca. 3 metre. Líšia sa však tvarom karosérie – zatiaľ čo dizajn jedného je podriadený aerodynamike a efektivite, druhé budí dojem masívneho hranatého tanku, výhodou je aj možnosť využitia tretieho radu sedadiel (v 6- alebo 7-miestnej konfigurácii). Koeficient odporu vzduchu pre Volkswagen ID.7 je na úrovni cx = 0,23, Kia EV9 je až na hodnote cx = 0,28.
Testované vozidlá sa odlišujú aj kapacitou akumulátorov – Volkswagenu stačí akumulátor s kapacitou 82 kWh (využiteľných 77 kWh), zatiaľ čo Kia disponuje väčšou 99,8 kWh batériou (využiteľná kapacita cca. 96 kWh). Dojazd hovorí v prospech limuzíny, výrobca udáva až 621 km v kombinovanom cykle WLTP (verzia Pro), zatiaľ čo SUV má dojazd 505 kilometrov (verzia GT-Line AWD). Už rýchly výpočet napovedá o tom, že rozdiel v spotrebe bude nezanedbateľný.
Keďže bol koniec januára, teplota počas testu sa pohybovala medzi 1,5 až 7 stupňami Celzia. Elektromobily boli obsadené vždy len jednou osobou a bez batožiny či iného nákladu. Obe vozidlá sme naplno nabili na nabíjacej stanici tesne pred výjazdom na diaľnicu D1, aby sme eliminovali vplyv jazdy po meste. Navigácia vo vozidlách ukazovala, že do cieľa nám zostáva 192 kilometrov. Odhadovaný stav nabitia akumulátora (SoC) v cieli bol v prípade Volkswagenu 47 %, Kia uvádzala v cieli 23 %. Následne sme navigáciu vypli, aby sme eliminovali možnosť automatického zapnutia predohrevu akumulátora pred cieľovou destináciou, čo by malo vplyv na spotrebu elektrickej energie počas jazdy.
Po štarte sme zamierili hneď na diaľnicu D1, kde sme sa pohybovali maximálnou povolenou rýchlosťou. V prípade úseku Bratislava-Trnava to znamená 110 km/h, následne od Trnavy až do Žiliny to bolo 130 km/h. Obe vozidlá išli podľa adaptívneho tempomatu s väčším odstupom, aby sme eliminovali prípadné vplyvy závetria vytváraného jedným či druhým vozidlom. Navyše sa na polceste, pri odpočívadle Horná Streda, poradie vozidiel ešte vymenilo.
Už od začiatku boli viditeľné značné rozdiely v spotrebe aj pri 110 km/h rýchlosti, čo sa po zmene tempa na 130 km/h ešte zvýraznilo. Vozidlá boli medzi sebou v spojení a ukazovalo sa, že rozdiel v spotrebe sa bude pohybovať okolo 10 kWh / 100 km.
Do cieľa sme dorazili po jednej hodine a 39 minútach, priemerná rýchlosť počas celého testu dosiahla úrovne 116 km/h. Ako si počínali jednotlivé vozidlá? Kia nepotvrdila svoj pesimistický odhad s 23 % SoC v cieli, podarilo sa nám “ušetriť” a v Žiline nám ukazovalo stav nabitia 39 % a dojazd 144 kilometrov. V prípade Volkswagenu nám zostalo ešte 42 % batérie a dojazd 162 kilometrov. Tu sa ukázalo, že rozdiel v spotrebe sa snaží veľké a ťažké SUV vykompenzovať vyššou kapacitou akumulátora, a z veľkej časti sa mu to aj darí.
Test dopadol podľa očakávania, a teda v disciplíne spotreby elektrickej energie jednoznačne dominovala aerodynamická limuzína. Aký veľký však bude tento rozdiel sme nečakali – SUV potrebovalo na rovnakú vzdialenosť približne o polovicu energie viac. Spotreba Volkswagenu ID.7 totiž dosiahla hodnotu 22,4 kWh / 100 km, kdežto Kia test ukončila so spotrebou 32,4 kWh / 100 km. Potvrdili sa teda priebežné výsledky, že rozdiel medzi vozidlami bude približne na úrovni 10 kWh / 100 km.
Po výmene vodičov sme s Volkswagenom po nabití hneď absolvovali aj cestu naspäť, kde sa nám pri rovnakých rýchlostiach spotreba znížila až na 20,6 kWh / 100 km – priemer za cestu tam aj späť bol teda 21,5 kWh / 100 km. Stav nabitia akumulátora v cieli bol 47 percent, oproti ceste tam nás to teda stálo o 5 % baterky menej.
Kia išla rovnakú trasu o pár hodín neskôr, spotreba bola 33,9 kWh a v cieli zostávalo len 19 % kapacity akumulátora (mínus 20 percentuálnych bodov oproti ceste BA-ZA). Priemer za obe cesty bol 33,2 kWh / 100 km. Pre účely testu však nebudeme porovnávať, keďže sa medzičasom mohli zmeniť poveternostné podmienky. Rozdiel však mohol byť do určitej miery zapríčinený aj vodičom, keďže autor dosiahol s obomi vozidlami spotrebu o cca. 1,5 kWh / 100 km nižšiu než druhý vodič.
Ak vás zaujímajú informácie či zábery testovaných vozidiel, podrobné testy elektromobilov Volkswagen ID.7 a Kia EV9 sme priniesli v samostatných článkoch.
Pre zaujímavosť, o dva týždne neskôr sme rovnakú trasu z Bratislavy do Žiliny absolvovali súbežne aj s vozidlami MG4 Electric a BMW i5 M60, tie dosiahli hodnoty 21,6 kWh / 100 km (hatchback MG) a 23,8 kWh / 100 km (sedan BMW). Vonkajšia teplota bola približne 7 až 8 stupňov Celzia.
Ekonomika prevádzky
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, rozdiel v spotrebe elektrickej energie je nezanedbateľný. V prípade, že rodina potrebuje 7-miestne vozidlo, nie je o čom a voľba priestranného SUV je jednoznačná. Avšak v prípade, že v elektromobile cestujú maximálne štyri, či výnimočne päť osôb, má karoséria SUV zbytočne vysokú záťaž na životné prostredie aj peňaženku.
Ak totiž človek jazdí napríklad 30 000 kilometrov ročne a svoj elektromobil nabíja na rýchlonabíjačkách, pri cenách 0,59 € / kWh v prípade ultrarýchleho nabíjania na rozšírených staniciach Greenway či ZSE Drive (pri voľbe prostredného programu) tak rozdiel v spotrebe 10 kWh / 100 km predstavuje rozdiel v nákladoch 1 770 eur ročne.
Obstarávacia cena porovnateľného SUV je taktiež vyššia (v prípade testovaných áut o viac než polovicu), viac času stráveného na nabíjačkách či dopad na životné prostredie si už každý vyčísli individuálne. V prípade využívania domáceho nabíjania, nižších cestovných rýchlostí, menšieho ročného kilometrového výkonu či kratších trasách sa tento rozdiel pochopiteľne zmenšuje.
Kompromisom môže byť napríklad vozidlo s karosériou kombi, ktorých je zatiaľ medzi elektromobilmi ako šafránu. Už minulý rok sa však objavila prvá lastovička v podobe kombi elektromobilu MG5, začiatkom tohto roka sa k nim pridalo aj BMW i5 Touring, či Volkswagen ID.7 Tourer, na ktorého predstavení na španielskej Mallorce sme sa zúčastnili a priniesli sme vám exkluzívne informácie a fotografie.
Mohlo by vás zaujímať:
- Elektromobil Roka 2024 powered by ČSOB leasing: Nominujte elektromobily pre kategóriu Nominácia verejnosti!
- Veľký test spotreby a dojazdu elektromobilov 2024
- Zimný test reálneho dojazdu elektromobilov – ako sa líši od deklarovaného?
Komplexné riešenie rozvoja elektrickej mobility vo firmách
Ak sa chcete dozvedieť komplexné informácie o téme elektrifikácie firemnej flotily, už 10. apríla chystáme podujatie eFleet Day 2024. Pôjde už o tretí ročník jedinečnej konferencie, ktorá bude hostiť odborníkov na elektromobilitu, zástupcov kľúčových inštitúcií a predajcov elektrických vozidiel. Tých prepája s firmami, ktoré majú záujem o rozvíjanie ekologickej dopravy.
eFleet Day 2024 v panelových diskusiách pokrýva všetky kľúčové oblasti z témy e-mobility. Od elektrifikácie vozového parku, cez možnosti financovania tohto prechodu až po problematiku nabíjania či vyhodnocovanie finančnej otázky. Ponúka odborné informácie, panelové diskusie, networking a osobné zoznámenie s najnovšími plne elektrickými vozidlami formou testovacích jázd.
