Nórsko má 5,26 milióna obyvateľov, populácia veľmi podobná tej na Slovensku. Na obyvateľa je tu však viac elektrických vozidiel ako kdekoľvek na svete.
Prečo je to tak?
Silnú úlohu zohrávajú vládne dotácie a stimuly, ale hlavne vysoké daňové zaťaženie spaľovacích vozidiel a spotrebné dane samotných pohonných hmôt.
Nórsko urobilo elektromobily cenovo dostupnejšie ako spaľovacie autá.
„Nóri nie sú o nič viac enviromentálne zameraní ako iné krajiny,“ hovorí Christina Bu, tajomníčka nórskej asociácie pre elektrické vozidlá. Drvivá väčšina ľudí uvádza ako hlavný dôvod ich kúpy nižšiu cenu.”
„Elektrifikácia vozidiel v Nórsku nie je spôsobená masívnymi dotáciami, ale práve naopak – vysokými daňami.”
Kúp si elektromobil alebo zaplať viac
Vozidlá s nulovými emisiami (ZEV) neplatia žiadnu daň z pridanej hodnoty (25% pre spaľovacie vozidlá). Neplatí pre ne žiadny registračný poplatok z predaja jazdených elektromobilov, daň z vlastníctva vozidla a ani žiadne spotrebné dane za palivo. Cestné mýto, preprava trajektom a verejné parkovanie sú výrazne lacnejšie alebo úplne bezplatné pre elektromobily a môžu dokonca jazdiť v pruhoch pre autobusy. Takáto politika funguje od roku 1990.
Ľudia v Nórsku sú na elektromobily zvyknutí. Porovnajme si jeden s najpredávanejších automobilov – Volkswagen Golf a Volkswagen e-Golf. Jediným spoločným poplatkom je šrotovná daň vo výške približne 250 €.
VW Golf
Dovozná cena: 21 500 USD
Daň z CO2: 3 750 USD
Daň z NOx: 260 USD
Hmotnostná daň: 2 500 dolárov
DPH: 7 000 USD
Celková maloobchodná cena: 35 000 USD
VW e-Golf
Dovozná cena: 30 590 USD
Daň z CO2: 0 USD
Daň z NOx: 0 USD
Hmotnostná daň: 0 USD
DPH: 0 USD
Celková maloobchodná cena: 31 000 USD
Až donedávna bola táto politika bez efektu. Od roku 2001 sa pre bez-emisné autá zrušila aj DPH. Dôvod, prečo sa nerozšírili elektromobily skôr, je jednoduchý – žiadne na trhu neboli.
Mitsubishi i-MiEV a Nissan Leaf v roku 2011 spôsobilo revolúciu a kolektívne zmenili mentalitu obyvateľov, keď ľudia začali masovo kupovať tieto autá.
Takmer tretina elektromobilov
V roku 2018 bolo na nórskych cestách neuveriteľných 31,2% bez-emisných áut. Takýto rozvoj prekvapil aj samotných Nórov.
Cieľ Nórska je od roku 2025 predávať už len bez-emisné automobily. Je však mimoriadne ambiciózny, ak nie nemožný plán. Ekonómka Fridstrømová si však myslí, že 80% elektromobilov na cestách sa dá dosiahnuť.
Majitelia dávajú prednosť nabíjaniu doma pred verejnými nabíjačkami. „20-25% populácie však nemá vlastné parkovacie priestory s nabíjačkou. Potrebujete parkovací priestor, aj keď umiestnite nabíjačky do svetelných stĺpov. Priestor je vždy vzácny.
Dá sa tento úspech Nórska aplikovať aj v krajinách s väčšou populáciou?
Spojené štáty to majú majú omnoho ťažšie preto, že populácia a počet automobilov na cestách je mnohonásobne väčší, čo obmedzuje štátne rozpočty a daňové podpory. Vládne dotácie však zaručene fungujú. USA by mohli zvýšiť spotrebné daň z palív, avšak to je v tejto krajine tabu.
Agresívne zdaňovanie, ktoré je v Nórsku všeobecne akceptované, môže byť politickou samovraždou v iných častiach sveta – najmä v Spojených štátoch, kde príjmy z dane z pohonných hmôt zostali od roku 1993 takmer nezmenené.
Ropa kostrou ekonomiky
Celá nórska ekonomika ťaží z ropného bohatstva. Podľa nórskeho Ministerstva pre ropu a energiu predstavuje ropa 43% celkového exportu, 21% príjmov krajiny a najväčší podiel na HDP – až 17%. V elektromobilite sú však svetovým lídrom.
Výhody pre elektromobily nebudú trvať večne, a to ani vtedy, ak sa na tom všetky politické strany dohodnú. Úspech nórskeho experimentu je však obdivuhodný: elektromobily sa stali cenovo dostupnejšími a zároveň si ľudia na ne zvykli.