Kompletný prehľad elektromobilitou doma aj vo svete | Salón Elektromobilov 2023

Salón Elektromobilov 2023 Bratislava priniesol množstvo zaujímavých informácií, diskusií a prednášok. Nosnou témou bola prirodzene elektromobilita. Veľmi prínosnou bola prednáška Patrika Križanského zo Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA), ktorá prináša komplexný prierez segmentom elektromobility doma, ale aj z globálneho pohľadu. Informáciami skutočne nešetrila, preto vám prinášame prehľad všetkého kľúčového, čo v nej zaznelo. Prezentáciu v plnom rozsahu nájdete na konci vo forme videozáznamu.

• Doprava na Slovensku zodpovedá za približne 20 % emisií CO2. Väčšina z toho, až 55,7 % pripadá podľa čísel z roku 2019 na osobné autá. Nákladné vozidlá a autobusy prispievajú 25,3 %, dodávky 10,6 %, a také letectvo 2,3 %.
• Počet dostupných batériových elektromobilov a plug-in hybridov z roka na rok rastie.
  • Lídrom je v tomto smere Čína, kde bolo v roku 2022 v predaji 356 rozličných modelov. Len tri roky predtým, v 2019, to bola menej než polovica – 168 modelov.
  • V Európe bolo v roku 2022 v predaji 256 rozličných modelov batériových elektromobilov a plug-in hybridov. Tri roky predtým, v 2019, to bolo 108 modelov.
  • Na chvoste sa v predaji dostupných modelov nachádza Japonsko, kde bolo v roku 2022 dostupných len 60 rozličných modelov batériových elektromobilov a plug-in hybridov.

• • Medzi najpredávanejšie elektrické modely v západnej Európe v roku 2022 patrili Tesla Model Y, Tesla Model 3, Volkswagen ID.4, Volkswagen ID.5, Fiat 500e, Volkswagen ID.3, ŠKODA Enyaq iV, Peugeot e208, Audi Q4, Dacia Spring či Hyundai Kona. Plne elektrická Tesla Model Y je pritom jasným lídrom s počtom predaných áut na úrovni 136 000. Sesterská Tesla Model 3 na druhom mieste sa môže pochváliť 89 000 predanými kusmi a na tretej priečke sú Volkswagen ID.4/ID.5 s 86 000 predanými kusmi.
  • Na Slovensku bol v roku 2022 najpredávanejším elektromobil ŠKODA Enyaq iV.

• Tak ako sa v ostatných rokoch rozširuje ponuka elektrických modelov, zlepšujú sa aj ich vlastnosti. Kým v roku 2015 dojazd priemerného elektromobilu dosahoval hodnotu 200 km, v roku 2021 priemer útočil na hranicu 500 kilometrov.
• Ako pri autách so spaľovacími motormi, tak aj pri elektromobiloch platí, že na spotrebu (a teda dojazd) má vplyv viacero faktorov – kde jazdíte, ako jazdíte, počasie…
  • Modelový príklad: ŠKODA Enyaq iV 80 dojazd v meste za pekného počasia 501 km, dojazd na diaľnici za pekného počasia 374 km, dojazd po okresných cestách počas chladnejšieho daždivého počasia 487 km, dojazd na diaľnici v zime/mraze 286 km
• Pri nabíjaní elektromobilov je na výber viacero možností – pomalšie, rýchlejšie a ultrarýchle nabíjanie. Líšia sa nabíjacím výkonom, dostupnosťou/pokrytím a cenou. Zjednodušene povedané je nabitie pri pomalom AC nabíjaní otázkou niekoľkých hodín (napr. 6 hodín pri Hyundai IONIQ 5 so 77 kWh batériou), pri DC nabíjaní hovoríme o približne 1 hodine (napr. 47 minút pri Hyundai IONIQ 5 so 77 kWh batériou) a pri ultrarýchlom nabíjaním je to otázkou približne dvoch desiatok minút (napr. 18 minút pri pri Hyundai IONIQ 5 so 77 kWh batériou). To ako rýchlo sa batéria elektromobilu dokáže nabíjať závisí okrem výkonu nabíjacej stanice aj od “techniky” auta.

• Batériové elektromobily sú stále o čosi drahšie ako ich porovnateľné alternatívy s čisto spaľovacími motormi. Primárny dôvodom sú náklady na výrobu batérie. Tie však rokmi výrazne klesajú –  v roku 2010 stála 1 kWh batérie 1300 dolárov, v roku 2023 je to už “len” 150 dolárov.
• Cenový rozdiel medzi spaľovacími a čisto elektrickými autami sa preto prirodzene znižuje, hoci v Európe je stále v priemere na úrovni 27 %.
• Netreba ale zabúdať na skutočnosť, že výrazne narástla aj priemerná veľkosť batérie v dostupných modeloch. V roku 2012 mala priemerná batéria kapacitu 20 kWh, v roku 2023 je to už 80 kWh.
• V Číne je situácia výrazne odlišná. Priemerná cena elektromobilov je 33 % nižšia než priemerná cena spaľovacieho modelu. Zlom pritom nastal už v roku 2018.
• Priemerná cena elektromobilu v Číne je v roku 2022 na úrovni 30 000 €, v Európe je to 55 000 €, v USA až 65 000 €.
• Predpoklad pre Európu je ale taký, že okolo rokov 2027 až 2028 by malo dôjsť k dosiahnutiu cenovej rovnosti medzi autami s čisto spaľovacími motormi a batériovými elektromobilmi. Výnimkou by mal byť segment menších áut, kde by k tomu podľa aktuálnej prognózy malo dôjsť v rokoch 2029 až 2030.

• Priemerný majiteľ elektromobilu na nabíjanie svojho vozidla zo 75 % využíva domáce nabíjanie a 25 % nabíjania prebieha vo verejných nabíjacích sieťach.
• Pri tomto pomere a elektromobile so spotrebou 16,9 kWh / 100 km sú náklady na prejdenie 100 km približne 4,54 €. Pri porovnateľnom aute na naftu a spotrebe 6,9 litra je to 11,34 € a pri benzíne so spotrebou 7,2 litra je to 12,18 €.
• Cenový rozdiel medzi porovnateľným autom s benzínovým motorom a batériovým elektromobilom kategórie SUV sa vďaka tomu vyrovnáva približne po nájazde 30 000 až 33 000 km.

• Slovensko je dnes na chvoste rozvoja elektromobility v celej Európe. Ak by sme pokračovali v aktuálnom trende, tak v roku 2030 by sme na cestách mali približne 117 000 batériových elektromobilov.
• V ideálnejšom prípade so zavedením podporných opatrení by toto číslo narástlo na približne dvojnásobok – 213 000 vozidiel.
• Predaje by sa mali prirodzene rozbehnúť po dosiahnutí už spomínanej cenovej parity, teda po roku 2027/2028.
• Na Slovensku bolo ku koncu marca 2023 dostupných 1 576 nabíjacích bodov. Medziročný rast v ich počte dosiahol 55 %. Až 68 % dostupných nabíjacích bodov spadá do kategórie pomalého/normálneho nabíjania (AC do 22 kW). Ultrarýchle nabíjacie stanice UFC s výkonom nad 350 kW majú len niečo okolo 1 %.
• Nabíjaciu sieť potrebujeme zahustiť hlavne v mestách, ako aj na diaľniciach. Pomocou v tomto smere bude Plán obnovy, ktorý by mal v rokoch 2023 až 2026 podporiť vybudovanie až 3 000 AC nabíjacích bodov, ako aj 230 ultrarýchlych nabíjacích bodov na diaľniciach.

• Pri zohľadnení celého životného cyklu batériového elektromobilu (výroba batérie, výroba auta, používanie, recyklácia) a pri zohľadnení energetického mixu krajín EU-27 (priemer 27 členských štátov EÚ) má batériový elektromobil o 69 % nižšie emisie CO2 ako porovnateľný model so spaľovacím motorom. V najhoršom možnom prípade je to o 37 % menej, v najlepšom možnom o 83 % menej.
• Ak by sme sa pozreli na prípad Poľska, kde je väčšinová produkcia elektrickej energie z uhoľných elektrárni (okolo 68 %), rozdiel v emisiách CO2 medzi spaľovacím autom a batériovým elektromobilom počas celého životného cyklu je stále 40 %.

• V roku 2022 sa na Slovensku v štyroch automobilkách vyrobil 1 milión vozidiel, približne 16 % z toho bolo elektrických.
• Ich stratégia počíta s prechodom na výrobu čisto elektrických modelov v rokoch 2030 až 2033.
• Piatou automobilkou vyrábajúcou na Slovensku bude Volvo so spustením výroby v roku 2027. Už od prvého momentu bude vyrábať čisto elektrické modely.

• Pri výrobe batérií pre elektromobily je trh závislí na výrobe z Číny.
• Najväčším zdrojom lítia pre batérie je Austrália, Čile, Bolívia a Argentína.
• Čína síce lítium neťaží, no spracováva ho a vyrába z neho batérie. Práve na tom stojí spomínaná závislosť na Číne.
  • Na Čínu pripadá až 69 % výroby batérií, 10 % drží USA, 6 % Nemecko, 2 % Maďarsko, 2 % Švédsko, 1 % Poľsko a ostatok si delí zvyšok sveta.
• Do roku 2030 má po celom svete vyrábať 350 takzvaných “gigafactories”, teda masívnych továrni na výrobu batérií, takže tento pomer by sa mal čiastočne meniť.
• Na výrobu batérií je v najväčšie miere potrebný uhlík, nikel, lítium, potom mangán, kobalt a trochu hliníka. Výroba batérií v Tesla s ročnou produkciou v objeme 140 GWh využíva 140 000 až 170 000 ton uhlíka, 110 000 až 125 000 ton niklu, 9000 až 14 000 ton mangánu, 100 000 až 115 000 ton lítia, 11 000 až 15 000 ton kobaltu a 1000 až 1500 ton hliníka.
• Problémový je hlavne kobalt, ktorý je takmer výhradne dostupný len z Konga. Dobrou správou je, že na výrobu batérií je ho potrebné relatívne málo a výrobcovia postupne kobalt “vytláčajú” z výroby batérií, aby spomínanú závislosť eliminovali.