Opäť cesta do Chorvátska a opäť elektromobilom. My jednoducho nemôžeme za to, že táto krajina je pre Slovákov atraktívna. Redakcia MojAndroid.sk bola pozvaná na press trip, a tak sme si povedali, že prečo opäť nejsť ekologickejšie, na elektrickom vozidle. No a v tomto článku sa vami podelíme o fotografie a štatistiky z našej služobnej cesty, ktorú sme absolvovali na Škode Enyaq iV.
Cesta tam
Vyrážal som ráno z nabíjačky ZSE Drive pri McDonalds v Petržalke. Cieľom bolo mestečko Umag, ktoré je vzdialené približne 630 kilometrov (našou trasou). Opäť som si vybral cestu po maďarských okresných cestách (cesta číslo 86), ktorú už poznám. Išiel som ňou do Chorvátska pred niekoľkými týždňami na elektromobile Opel Mokka-e. Áno, existuje aj kratšia a rýchlejšia cesta, no ja som si vybral túto.
Po odpojení z nabíjačky v Bratislave mi Enyaq ukazoval dojazd 395 km. Prvý úsek, z ktorého som len približne 20 km prešiel po diaľnici, bol dlhý 279 kilometrov. Klimatizáciu som nepotreboval, pretože počasie bolo tak akurát. Do prvého cieľa a zároveň prvej zastávky na nabíjanie som sa dostal s 26 % batérie.
Nabíjal som na stojane s výkonom 178 kW na odpočívadle Ljubeščica Zapad, pričom som dosiahol maximálny výkon 96,8 kW. Nabíjanie do 80 % trvalo presne 30 minút, no aplikácia mi stále ukazovala, že nabíjací výkon bol vyšší ako 50 kW. Keďže som po ceste už nemal nabíjačku s vyšším výkonom, počkal som, až kým výkon neklesol pod 50 kW.
Nabíjal som do 85 %, čo mi trvalo 35 minút a dobil som 45 kWh energie. Vozidlo ukázalo dojazd 375 km. Avšak ďalšia časť cesty bola náročnejšia, keďže nasledovali diaľnice. Tempomat som nastavil na rýchlosť 125 km/h a vyrazil. Po približne polovici cesty vozidlo ukazovalo o 40 km nižší dojazd ako vzdialenosť od nabíjačky, kde som chcel nabíjať. Vedel som, že posledných približne 80 km budú okresné cesty a vedel som aj to, že ma čaká klesanie. Rýchlosť som pre istotu znížil na 120 km/h.
Do cieľa vzdialeného 304 km sa mi podarilo dostať so 6 % batérie. Spotreba bola slušných 17,8 kWh/100 km a asi polovicu cesty som používal aj klimatizáciu. Táto nabíjačka už bola cca 30 km pred cieľom. Zastavil som sa asi na pol hodinu, pričom som batériu nabil na 44 %. Áno, je to pomalé, no z 50 kW stojanu som viac jednoducho nevyžmýkal.
Jedným z dôvodov, prečo som si vybral túto trasu, bola aj cena za nabíjanie. Spolu som totiž zaplatil presne 0 €. V Maďarsku som nenabíjal vôbec, v Chorvátsku som využíval nabíjaciu sieť ELEN, ktorá je úplne zadarmo. Stačí si stiahnuť aplikáciu a zaregistrovať sa do nej. Mojimi jedinými nákladmi na cestu zostali platby za využívanie diaľnic v Chorvátsku.
Cesta späť
Cesta späť bola za teplejšieho počasia, klimatizáciu som využíval neustále. Vyrážal som s vozidlom nabitým na 85 %. Tentokrát som mal naplánované dve nabíjania. Jedno kratšie na odpočívadle Cernik pri meste Rijeka, ktoré je vzdialené 130 km od štartu. Tu som strávil asi 15 minút na 50 kW stojane, aby som mal dostatok energie k miestu, kde sa nachádza rýchlonabíjačka a kde som plánoval nabíjať.
Tempomat na 130 km/h, diaľnice a nabíjačka, ktorá je opačným smerom. Na cieľovom diaľničnom odpočívadle sa síce aj v mojom smere nachádza nabíjačka, avšak len s výkonom 50 kW. Preto som ju obišiel a otočil sa na opačný smer k 178 kW stojanu. Tých 11 stratených minút a o 10 km dlhšia cesta za podstatne rýchlejšie nabíjanie určite stála.
Tu som si už spotreby nezapisoval, no keďže som dorazil s 5 % batérie, očakával som maximálny možný výkon. A ten som aj dostal, konkrétne až 132 kW, čo je veľmi dobrá hodnota. Auto som nabil do 90 % a cestu dlhú 280 km som zvládol bez ďalšieho nabíjania a s použitím klimatizácie.
