Spoločný výskum Ústavu chemických vied Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach a slovenskej firmy INO-HUB Energy dorazil do cieľa. Výsledkom spolupráce je plne funkčná prietoková batéria s kapacitou 80 kWh.
Finálna podoba slovenskej prietokovej batérie vznikla už za 10 mesiacov navrhovania, optimalizácie a testovania. Jej životnosť by podľa očakávaní mala dosahovať až 20 rokov. Ide o batériu určená na dlhodobé uskladňovanie energie, teda pre využitie v takzvaných batériových úložiskách.
Dnes sa v rámci Európy aj sveta typicky zvyknú využívať lítiové (LFP) stacionárne batériové úložiská. Očakáva sa však, že prietokové batérie by ich v blízkej budúcnosti mohli postupne nahradzovať, pretože by perspektívne mali ponúkať lacnejšie, bezpečnejšie a ekologickejšie riešenie. K tomu sa má pripájať aj zvýšená miera možnej recyklácie: „Naše riešenie má omnoho dlhšiu životnosť, veľká časť komponentov sa dá recyklovať a celý elektrolyt použiť v ďalšej batérii, “ zdôrazňuje Rudolf Sihlovec, CEO v INO-HUB Energy.
Aj z týchto dôvodov je slovenská prietoková batéria označovaná za veľký strategický význam pre Slovensko aj Európu. Generálny riaditeľ do projektu zapojenej firmy INO-HUB Energy verí, že táto perspektívna technológia bude o cca 5 rokov hrať v skladovaní elektrickej energie prím. Slovenská prietoková batéria môže pomôcť znížiť závislosť od dodávateľov komponentov z Ázie a postaviť nás do pozície dôležitej súčasti európskeho dodávateľského reťazca.
Batéria bola úspešne nainštalovaná v Kysuckom Novom Meste ešte koncom minulého roka, pričom tu je plánovaná aj jej sériová výroba, a to už v roku 2026.
Prepojenie praxe a vzdelávania
Výsledok dlhodobej výskumnej spolupráce univerzít so súkromnou sférou v sebe nesie aj ďalšie obrovské výhody. Vďaka nej totiž môžu univerzity lepšie prepojiť vedu s výskumom v oblasti batériových systémov a do svojich vzdelávacích plánov zaviesť aj témy, ktoré boli pre ich študentov doteraz neznáme.
Tí sa tak budú vedieť kvalifikovať aj v segmente prietokových batériových systémov a budú schopní zaplniť dieru na trhu v čase, kedy naberie krivka dopytu po takýchto batériách vrchol. Študenti oboch univerzít boli zapojení už do navrhovania, optimalizácie aj testovania tejto batérie.
Tisíce hodín silného úsilia
Okrem podpory vzdelávania a zapojenia študentov do výskumných aktivít, mali univerzity taktiež možnosť využiť inovatívne výrobné technológie a rôzne simulačné modely.
V rámci TUKE boli do projektu zapojení traja výskumní pracovníci a desať študentov Strojníckej fakulty, pričom v rámci výskumných a vývojových prác bolo na univerzite odpracovaných približne 2600 hodín.
Na Ústave chemických vied na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach boli do projektu aktívne zapojení dvaja študenti a vznikli tu dve vedecké miesta. Do druhej fázy UPJŠ plánuje zapojiť ďalších študentov.
„Ide o ďalší pozitívny príklad úspešnej spolupráce košických univerzít a výrobnej praxe. Našou úlohou bola analýza funkčnosti jednotlivých komponentov, optimalizácia konštrukcie, výpočty, simulačné analýzy a výroba prototypu redoxnej prietokovej batérie s uhlíkovým plstenými elektródami a jej testovanie. V rámci výskumu a vývoja sme čelili viacerým technologickým výzvam, ktoré si častokrát vyžadovali veľmi sofistikované riešenia.“
Prof. Ing. Ján Slota, PhD, prodekan pre vedu, výskum a doktorandské štúdium na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach.