Najhlasnejším odporcom proti úplnému zákazu áut so spaľovacím motorom od roku 2035 môže byť vo všeobecnosti Nemecko, ktoré sa za každú cenu snaží pretlačiť výnimku pre takzvané syntetické palivá, no výrazný odpor začína rezonovať aj ďalšími krajinami. Slovensko nie je výnimkou.
Celkovo ide o dosť veľké prekvapenie, nakoľko na “európskom stole” už dlhší čas ležala dohoda, ktorá prakticky čakala už len na formálne odobrenie. Navrhovaná legislatíva bola schválená zo strany Európskeho parlamentu a jej spečatením malo byť hlasovanie naplánované na 7. marca.
Malo ísť o formalitu. Potom sa stalo niečo nevídané. Nemecko oznámilo, že za dohodu bude hlasovať len v prípade, že jej pevnou súčasťou bude výnimka pre spomínané syntetické palivá. Hlasovanie tak bolo prakticky zablokované.
Situácia sa medzičasom začala komplikovať ešte viac. Objavilo sa niekoľko politických vyjadrení a veľké prekvapenie prišlo zo strany Ministerstva hospodárstva SR, ktoré na niektoré z týchto vyjadrení reagovalo. Kľúčová je v tomto prípade informácia, že Slovensko sa podľa všetkého rozhodlo oficiálne postaviť proti úplnému zákazu predaja nových áut so spaľovacím motorom v EÚ od roku 2035.
Ministerstvo hospodárstva SR môže konštatovať, že aktuálne sa tvorí pomerne silná skupina významných štátov EÚ, ktorá navrhovaný zákaz od roku 2035 spochybňuje a Slovensko bude určite patriť k aktívnym účastníkom tejto skupiny. Tento postoj MH SR už avizovalo po jednom z rokovaní prostredníctvom štátneho tajomníka MH SR Petra Šveca, ktorý navyše v danej oblasti dlhoročne pôsobil.
Ministerstvo hospodárstva SR
Richard Sulík: Slovensko by nemalo súhlasiť so zákazom predaja spaľovacích motorov
Vyjadreniu Ministerstva hospodárstva SR predchádzala politická prestrelka. Odštartovala ju Strana Sloboda a Solidarita, ktorá na tlačovej konferencii vyzvala povereného premiéra Eduarda Hegera, aby jasne povedal ako sa Slovensko rozhodlo k plánovanému zákazu postaviť, aby tento postoj vysvetlil, a pokiaľ je to možné, aby so zákazom nesúhlasilo.
Podľa predsedu strany SaS, Richarda Sulíka, by bolo žiadúce, aby sa Slovensko postavilo na stranu blokujúcej menšiny – Nemecko, Taliansko, Poľsko a Česká republika. Oháňa sa pritom vyjadreniami, že “elektromobil si väčšina ľudí nebude môcť dovoliť” a “prípadný zákaz spaľovacích motorov bude mať negatívny vplyv na Slovensko ako automobilovú veľmoc”.
Chcem vyzvať povereného premiéra Eduarda Hegera, aby jasne povedal, ako sa Slovensko k tejto veci chce postaviť, aby aj svoj postoj vysvetlil, a pokiaľ je to možné, vyzývam ho, aby nesúhlasil so zákazom predaja spaľovacích motorov.
Richard Sulík, predseda SaS
Eduard Heger: Nechceme sa viazať na elektromobilitu, máme alternatívy
Dočasne povedený premiér Eduard Heger svoju reakciu na výzvu strany SaS zverejnil prostredníctvom sociálnej siete Facebook. Uvádza, že Sulík hovorí o téme, ktorá vôbec nie je nová a rezort ešte pod jeho [Súlíkovým] vedením s európskym návrhom súhlasil a poskytol podporné stanovisko. Heger súčasne píše, že slovenským záujmom nie je viazať sa výhradne na elektromobilitu a už teraz sú dostupné aj alternatívne palivá, ktoré by mali byť budúcnosťou.
Skutočným problémom nie je to, že zrejme po roku 2035 už nebudeme vyrábať autá s benzínovými a naftovými motormi. Zdroje ropy sú obmedzené a čelíme vážnym klimatickým problémom. S týmito faktami, podloženými množstvom vedeckých výskumov, sa s priateľmi z SaS snáď zhodneme.
Richard Sulík hovorí o téme, ktorá vôbec nie je nová. Spoločne ju odhlasovala drvivá väčšina členských štátov ešte v lete roku 2022. Európska rodina sa dohodla, že končí výroba vozidiel s naftovým a benzínovým motorom v roku 2035. Uzavreté. Mimochodom, rezort pod vedením Richarda Sulíka s návrhom súhlasil a poskytol podporné stanovisko.
Aktuálnou témou však je, aké motory budeme môcť vyrábať aj po roku 2035. Určite nie je našim záujmom sa viazať výhradne na elektromobilitu. Už teraz máme aj iné alternatívne palivá, ktoré by mali byť budúcnosťou. Zároveň, vývoj a inovácie v tomto smeru napredujú veľmi rýchlo a chceme byť pripravení. Naše automobilky už s týmto vývojom počítajú.
Preto sa ako automobilová veľmoc budeme tvrdo zasadzovať, aby ľudia na Slovensku a automobilový priemysel sa posúvali vpred a nezaspali dobu.
Eduard Heger, dočasne poverený premiér
Eduard Heger sa teraz zdanlivo prikláňa na stranu dnes tak populárnych syntetických palív, ktoré majú byť povestným rytierom na bielom koni. Aktuálne ale ide skôr o spasiteľa spaľovacích motorov v politických očiach, než v skutočnom svete. Pozadie čiastočne priblížil Peter Badík, CEO spoločnosti GreenWay, vo svojom príspevku Stratili sme emisnú stopu?.
Syntetické palivá pre spaľovacie motory stoja v centre aktuálnej populistickej vlny, ktorá sa zdvihla proti elektromobilite. Prečo som presvedčený, že je to slepá ulička?
V prvom rade, uznávam všeobecnú platnosť termodynamického zákona. Hoci sa tzv. „e-fuels“ vyrábajú z kysličníka uhličitého, pri jeho syntéze na zložitejšie zlúčeniny sa spotrebuje veľké množstvo elektrickej energie. Vznikajú pri tom enormné straty, ktoré sa potom ďalej znásobujú v samotných spaľovacích motoroch.
Už vyrobená elektrická energia sa bude nezmyselne míňať v neefektívnom procese, aby sa vyrobilo palivo, ktoré sa opäť s veľkými nákladmi prepraví na miesto určenia a tam sa spáli v motore so 40 percentnou účinnosťou.
Kiež by sme mali nejaký stroj alebo zariadenie, ktoré by na pohon automobilov dokázalo bez strát a lokálnych emisií využívať priamo elektrinu, že?
Problémom prípadnej výnimky pre syntetické palivá je aj to, že otvára dvere pre obrovské špekulácie.
Ako asi majú automobilky zabezpečiť, že jej vozidlá so spaľovacími motormi nebudú po roku 2035 tankovať benzín a naftu? Aj keby sa v rámci Európy podarilo vynútiť nejaké pravidlá, viac ako polovicu svojho životného cyklu strávia naše autá mimo EÚ, kde už na ich prevádzku nemáme žiadny dosah.
Nie je istejšie a zodpovednejšie spaľovacie motory vôbec nevyrobiť a neuviesť na trh? Nevznikne okolo e-fuels rovnaká šedá ekonomická zóna ako okolo zelenej nafty? Nie je práve toto skutočným záujmom tých, ktorí teraz spochybňujú elektromobilitu?