Zväz nemeckého automobilového priemyslu (ďalej len VDA) sa rozhodol používateľom elektromobilov o niečo zjednodušiť život. Od nového roka by sa mal každý výrobca riadiť podľa nových štandardov ISO/SAE 12906. To ovplyvní hlavne presnosť údajov, ktoré výrobca uvádza a taktiež upresní technické špecifikácie. Nie je ale jasné, či je takáto požiadavka už začiatkom roka 2024 realizovateľná. Nový štandard je stále totižto oficiálne uvedený ako “vo vývoji”. Informuje o tom internetový portál electrive.
Prečo terajší štandard nevyhovuje?
V súčasnosti majú výrobcovia voľnú ruku v tom, akým spôsobom uvádzajú rýchlosť nabíjania elektromobilu. Takéto pravidlá umožňujú istý priestor na mierne zavádzanie. Niektorí výrobcovia sa rozhodnú uviesť rýchlosť nabíjania od 30 % do 80 %, vďaka čomu skončia s hodnotou aj pod 30 minút. Samozrejme, tento čas sa značne líši od reálne potrebného času na plné nabitie elektromobilu.
Vo VDA si myslia, že vďaka tomuto systému zákazník nie je úplne pravdivo informovaný o možnostiach vozidla. Vyjadrili sa, že “potrebujeme jasnú štandardizáciu podmienok, inak nie sú hodnoty porovnateľné.” Chceli by docieliť, aby sa novým štandardom ISO/SAE 12906 výrobcovia riadili už v roku 2024. Predpoklad je, že nemeckí výrobcovia by sa mali novým reguláciám podvoliť. Nepôjde ale zrejme ešte o povinnosť, keďže nový set pravidiel podľa všetkého nie je ešte úplne hotový.
Podmienky, ktoré nový ISO štandard musí spĺňať
Podľa nového štandardu budú výrobcovia povinní uvádzať nabíjacie časy, dojazdy, maximálny výkon a nabíjaciu účinnosť pomocou štandardizovaných podmienok. Tieto podmienky zahŕňajú teplotu batérie, zostávajúci dojazd a okolitú teplotu. Za ideálne okolnosti sa pokladá udržiavanie teploty na 23 °C s toleranciou plus-mínus tri stupne a nastavenie dojazdu medzi 15 a 60 kilometrov.
Taktiež sa navrhuje, aby bol test vykonávaný aj v teplote – 7°C, v rámci otestovania nabíjania v chladnejších podmienkach. To sa zas však nepáči odborníkom, ktorý tvrdia, že takáto teplota nemusí postačovať na to, aby batéria dosiahla svoj optimálny dosah. Hodnoty značne závisia na štruktúre chladenia. Taktiež za nevýhodu považujú fakt, že nový štandard nešpecifikuje typ nabíjacích staníc, ktoré by sa mali používať na testovanie.
V celkovom zhodnotení by ale mohlo ísť o efektívny spôsob ako dosiahnuť, že zákazníci budú mať presnejšie informácie o schopnostiach nabíjacích staníc. Zároveň výrobcovia budú vedieť lepšie porovnávať výkonnosť nabíjania svojich výrobkov.
