Ak milujete staré atmosférické vidlicové osemvalce, ktoré majú spotrebu 20 litrov, ale aj moderné technológie, no najmä však svoju peňaženku a čas… Možno práve preto vás za srdce chytili plug-iny, ktoré kombinujú nízku spotrebu, ekológiu a vysokú úžitkovú hodnotu. Na plnú nádrž s dobitou baterkou a s ľahkou nohou v pohode prejdete aj viac ako 800-kilometrovú vzdialenosť.
Na trhu je dnes veľa takýchto áut, aké a prečo je podľa mňa najlepšie?
Volkswageny, Škody, Mercedesy, atď. Automobilky sa naháňajú za čo najnižšími emisiami v rámci portfólia, a tak ponuku modelov obohacujú o rôzne typy pohonov. Plug-iny sa v súčasnosti, myslím, javia ako najrozumnejší krok pre spotrebiteľa. Z duše nenávidím niekoľkohodinové prestoje pri nabíjačkách, najmä v zime, keď si v aute v pohodlí neprečítate ani knihu, lebo vám skôr stuhnú prsty. Rovnako som maximálne pohodlný a nechce sa mi plánovať čas podľa percent baterky a prispôsobovať si harmonogram podľa dojazdu.
Avšak plug-in, to je iná kapitola. S nabitou baterkou aj pri „podvyživenom“ motore dokážete jazdiť dynamicky aj s SUV a stojí vás to pritom len pár eur na sto kilometrov. Problém nastane, keď akumulátor vycucáte. Na diaľnici si potom auto z nádrže rado lačne prihne. Ja som si náramne obľúbil vrcholne praktickú dvojicu SUV od Kie a Hyundaiu. Lenže ako v KIA Sorente 1.6 T-GDi PHEV či Tucsone PHEV s rovnakým objemom som mal na novom úseku D4 spotrebu vyše 12 litrov, a to som išiel v eko režime. V športe sa nebezpečne priblížila 15 litrom. A to je teda dosť…
Napriek tomu ide o moje najobľúbenejšie kúsky zo všetkých vozidiel s touto koncepciou pohonu. Čo rozhodlo?
Sú praktické, viete ich objednať s luxusne vyvedeným interiérom, a keď ich používate tak, ako ich navrhli, môžete jazdiť za 4 litre bez toho, aby ste sa v hustej mestskej premávke obmedzovali. Víťaz môže byť však iba jeden. Myslíte, že v tomto súboji rozhodla kapacita akumulátorov? Hyundai má baterku s 13,8 kWh, a Kia? Čuduj sa svete, rovnako. Bol Damoklovým mečom ich dojazd čisto na elektrinu? Hyundai oficiálne udáva 62 a Kia 57 km.
Zdá sa, že je verdikt jasný. Nie je. V teste sme viac ušli s Kiou, lenže bol koniec leta. S Tucsonom sme jazdili pri teplotách pod 6 °C. Navyše, Sorento je vo všetkých rozmeroch väčšie. Tesný súboj tak rozhodli dôležitejšie aspekty. Za volantom áut s automatom mám rád, keď jednotlivé kvalty radí prevodovka so zamatovou hladkosťou a nezaváha ani, keď chcete rýchlo pridať vo vyššej rýchlosti. Citeľný kick-down pri plnom plyne však ani v jednom aute neprišiel.
Tucson však bol pocitovo v nižších rýchlostiach plynulejší a za volantom pôsobil kultivovanejším dojmom aj keď sme vnútri sedeli štyria. Vo väčšom Sorente mala prevodovka s turbomotorom občas problém pri vybitej baterke, aby auto dokázala popohnať vpred takou intenzitou, akou som čakal. V Tucsone sa tento problém neobjavil ani raz, preto by som svoje peniaze poslal do Hyundaiu a dosť by som ušetril. Mnou testovaný Tucson sa predáva za 41-tisíc, Sorento za 57-tisíc eur…