Test: Zvládne elektromobil za 4 dni prejsť 5555 kilometrov? Postrehy z jazdy | BLOG

Po tohtoročných výletoch do Pobaltia (4 dni) a Turína (2 dni) nastal čas na záverečný test. Trasu okolo Botnického zálivu (Fínsko, Švédsko) cez Estónsko a návrat domov Dánskom/Nemeckom som si naplánoval ešte minulý rok. Pracovný názov “5500km testovací okruh”  bol určený na nepretržitú 4 dňovú jazdu. Mal nám slúžiť ako predpríprava na Nordkapp a na komplexné zoznámenie sa s možnosťami a obmedzeniami vtedy nového auta.

Príprava na výlet bola ako obyčajne takmer žiadna okrem toho, že sme si týždeň dopredu zakúpili lístok na trajekt (80€) z Estónska do Fínska. Štart bol naplánovaný na piatok 1.10. o 17:30. S týmto časom sme nevedeli pohnúť žiadnym smerom a posledný trajekt z Talinu vyrážal v sobotu o 22:30. Po odpočítaní posunu času a check-inu nám ostávalo na 1650 kilometrový presun 26 hodín. Plánovač aj s nabíjaniami odhadoval čas presunu tiež na 26 hodín. Nebol teda čas na pomalšiu jazdu, alebo nefunkčné nabíjačky.

Technické zabezpečenie

Okrem štandardného záznamu a vizualizácie dát z diagnostiky sa podarilo auto naživo prepojiť na plánovač ABRP. Auto odosiela každých 30 sekúnd potrebné údaje na API službu ABRP, ktoré potom plánuje a prehodnocuje diaľkovú trasu ako Tesla, alebo VW ID.3/4 – tj. koľko a kde nabíjať, zostatkové percentá na trase. Kia stále nechápe, že nemôže používať navigáciu pre spaľováky na elektromobiloch a vypísať “nemáš dosť energie do cieľa” nie je riešenie. Túto istú chybu robia v koncerne zatiaľ aj pri novinkách Hyundai Ioniq 5 a Kia EV6. Okrem infotainmentu auta a mobilu s podporou Carplay sme mali na držiaku 10″ tablet na operatívne plánovanie. Môj parťák na tejto test bol brat a kým jeden z nás šoféroval, spolujazdec zabezpečoval logistiku a snažil sa dospávať.

Nevydarený začiatok

Vyštartovali sme načas s 97%. Z Pezinka sme chceli ísť na diaľnicu D1, ale tá bola ako obvykle v piatok neprejazdná kvôli nehode. Na diaľnicu sme sa museli dostať po okreskách cez Blatné a Trnavu. Plánovač ABRP som použil úplne prvý krát a hneď som mu zrušil naplánované nabíjanie v Žiline, aby sme si zbytočne nerobili odklon do mesta (OC Dubeň). Tajne som dúfal, že prídeme až do Katovíc na ďalšie UFC Greenway znížením rýchlosti. Nakoniec nám chýbalo asi 10 kilometrov dojazdu, museli sme nabiť o pár kilometrov skôr v Tychy.

Tento výlet bol zaujímavý v tom, že prvých 4000 kilometrov sa išlo po “starom“. Tj. rôzne nabíjačky, rôzne čipy, s využitím bezplatných. Zvyšných 2500 kilometrov sme išli výhradne po sieti IONITY. Mali sme možnosť si porovnať rozdiel komfortu a ten bol značný. Po starom je to skôr také kočovanie od nabky ku nabke. Ku nabíjačkám treba schádzať niekedy aj dosť ďaleko, môžu byť obsadené, nefunkčné, hľadať druhú a podobne. Často nie je nablízku WC ani jedlo, hlavne v noci.

Poľsko a Pobaltie

Pokračovali sme v smere na Varšavu. Okrem Tychy sme v nekonečnom Poľsku nabíjali ešte 3 krát. V Piotrkówe 50kW, Varšave 90kW, Grajewe 50kW, všetko cez Greenway Max roaming (0,29-0,33€/kWh). Prvých 1000 kilometrov vyšlo na prijateľných 43€. Z Poľska sme si nechali poradiť ABRP a namiesto overeného ťahu cez Suwalki vstupujeme do Litvy cez druhý prechod Hołny Mejera. Bola to chyba, niektoré cesty boli v zlom stave a spomalilo nás na 50km/h na 90tke. Aby sme stihli trajekt, bezplatné štátne nabíjačky v Litve sme nahradili plateným Ionity.

Nakoniec sme mali času dosť a Ionity v Litve bolo sklamaním. 1 z 2 stojanov bol nefunkčný a druhý neumožnil aktiváciu roamingu kartou ZSE drive. Museli sme zaplatil plnú sumu 0,79€/kWh cez aplikáciu Ionity. Toto jedno nabíjanie nás vyšlo dosť draho na 34€ za 42kWh energie (pozn. pri 130km/h je to energia na 200km, tj. 17€/100km). Ionity sa konečne začína rozširovať do Pobaltia a Plugshare tam našiel v Estónsku jedno bezplatné. Aj tak bolo, dobili sme do 92% a zamierili na trajekt. Po ceste zbadal brat ďalšie Ionity, ktoré ešte nebolo na žiadnej mape. Mali sme asi hodinu rezervu, tak sme ho zaznačili do Plugshare a opäť si dobilii takmer do plna, aby sme sa vo Fínsku dostali bez nabíjania čo možno najďalej.

Trajekt Talin – Helsinky a Fínsko

Na trajekt sme ešte nejaký čas čakali, kým nám dovolili vstup s autom. Z 2 obrovských komínov sa za prítomnosti hluku začalo masívne dymiť. Bol to trochu šok, koľko emisií ide do vzduchu kvôli pár desiatkam ľuďom. Trajekt bol dosť prázdny a po 2 hodinovej plavbe nás vyložil v Helsinkách. Aj o jednej v noci bola premávka v hlavnom meste dosť rušná. Nočnú jazdu išiel brat a ja som medzitým všetko prespal. Fínsko sme chceli nabíjať hlavne bezplatne. Je tam dosť veľa neplatených LIDL staníc, len ten sa otváral v nedeľu až o 11 hodine.

Vo Fínsku sa nabíjalo štyri krát. Tri z toho bezplatne (hľadali sme cez Plugshare a filter bezplatné) a jeden krát sa dostala ku slovu nabíjačka Fortum. Ceny u operátorov v Škandinávií sú účtované dosť netradične na minúty a nie kilowatthodiny ako u nás. Ale cena 0.25€/minútu bola stále v “norme”. Vždy platí, že je lacnejšie použiť miestnu aplikáciu ako drahší roaming. A RFID čip Fortum sa mi doma povaľoval už rok.

Švédsko

Vo Švédsku čím sa ide severnejšie, tým je slabšie pokrytie nabíjačkami. V hornej časti sú mestá od seba vzdialene aj desiatky kilometrov a medzitým nič. Ionity v tejto časti nemá zatiaľ pokrytie. Brat naplánoval ďalšie nabíjanie na LIDL v Luleå. LIDL bol síce otvorený, ale stojan bol pokazený. V meste mali byť ešte 2 DC rýchlo stanice a nejaké pomalé AC. Prišli sme na najbližšiu DC. Nevedel som ju ničím aktivovať, ale na stanici bolo napísaný návod na InCharge. Stiahol som apku, priradil kartu a už sme nabíjali. Neskôr sme zistili, že InCharge má Švédsko dobre pokryté a takisto v rozumnej cene 2,4 SEK / minútu na 50kW (cca 0,23€).

Vo Västerås pri Štokholme sme mali naplánované na ráno stretnutie, tak sme sa dostali opäť pod tlak. Celú noc nepretržite výdatne lialo a fúkal silný vietor. V snahe znížiť meškanie sme zapojili do akcie Ionity Hudiksvall cez ZSE Drive roaming. Ale ako sme boli unavení, hodinové nabíjanie sme presiahli o ďalších 9 minút. ZSE DRIVE (25€/60min) nám zaúčtoval 50€ za 54kWh. Cena takmer 1€/kWh hravo dvojnásobne prekonáva spaľovacie auto. Naša chyba.

Na vlne Ionity

Do Västerås sme prišli v pondelok až o 11tej. Kamarátovi sme sa posťažovali na drahé Ionity v Litve a vo Švédsku. Sám nám ponúkol, že má ku jeho VW ID.3 koncernovú kartu We Charge Plus s Ionity v cene 0,3€/kWh. Že to máme použiť na zvyšok cesty a kartu poslať poštou naspäť. V snahe dohnať časovú stranu sme jeho ponuku prijali. Priznám sa, že Ionity som kvôli vysokej ceny 0,79€/kWh nemusel a vždy som ho radšej obchádzal. Jednoducho z princípu nechcem platiť výrazne viac ako za naftu/benzín. Hľadal som iné možnosti ako komfortne a za normálnu cenu cestovať.

Plánovač ABRP sme zapojili teraz do akcie naplno. Nastavili sme filter na Ionity a upravili sme parametre tak, aby sme robili čo najväčšie skoky. Sieť Ionity je na celkom západe husto pokrytá. Darilo sa nám bežne preskakovať aj 1-2 Ionity medzi nabíjaniami. Každé nabíjacie miesto je predimenzované. Niektoré majú 10-14 stojanov 350kW. Všetky sú v blízkosti nejakej nonstop prevádzky (čerpačky/McDonald/KFC), vrátane dostupného WC. Komfortom je to teda takmer zhodné so sieťou Tesla Supercharger, alebo s čerpacími stanícami (akurát sa len dlhšie nabíja). Nestalo sa nám ani raz, že by nebolo kde nabíjať a súčasne viac ako 2-3 autá nenabíjali. S cenou oklo 0,3€/kWh celé Ionity naberá úplne iný význam.

Švédsko-Dánsko-Nemecko-Česko

Švédsko sme opúštali po vlastných kolesách cez Öresundský most do Dánska a v Dánsku ešte cez ďalší most Storebælt. Na oboch sa platilo mýto (55+34€). Až domov sme už išli celý čas po diaľnici. Nabíjacie prestávky vychádzali po úsekoch 200 kilometrov a podľa potrebnej energie sme tam stáli 30-60 minút. Kia e-Niro má už zastaralú technológiu a nabíja pomaly. Nové autá sú schopné nabiť za 15-25 minút a prejsť ešte dlhší úsek (majú väčšie batérie a lepšiu nabíjaciu krivku).

Cesta Nemeckom bola veľmi pohodlná. Rýchlosť sme udržovali na 137km/h, pokiaľ nepršalo a premávka dovolila. Ako naschváľ Kia Slovensko spustila v posledný deň koncernové nabíjanie aj pre Kiu – KiaCharge.com, vrátane možnosti prikúpiť si balík Ionity Power takisto s dobrou cenou 0,29€/kWh. V sieti KiaCharge (DCS) je v Európe dostupných aktuálne 277 tisíc nabíjačiek, tak je možné s jednou kartou nabíjať prakticky všade (aj keď sa vyššiu cenu).

Domov sme prišli presne po 4 dňoch / 96 hodinách a prešli sme “magických” 5555 kilometrov. Z nabíjačiek sme na trase potrebovali 1MWh energie a auto si rekuperáciou vyrobilo ďalších 70 kWh. Za nabíjania sme zaplatili celkom 350€. Ak by Kia prišla s KiaCharge a Ionity Power ešte pred výletom, cena nabíjania by bola do 300€. Na celej trase sme nabíjali 21 hodín. Vôbec nás to neobťažovalo, lebo sme ich využili na oddych a spánok. Cestovať nepretržite 4 dni v kuse je samo o sebe veľmi náročné.

Záver

V roku 2015 sme boli s dieslom v Nórsku. 1500 kilometrový úsek z Dánskeho Hirtshals domov sme robili na jeden záťah s 2-3 prestávkami za 15 hodín. Ak to mám porovnať s e-Nirom, tu tých zástavok bolo nutných približne 7 a nabíjalo by sa dokopy 5 hodín. Nové elektromobily by boli s nabíjaním na polovicu času a ešte menším počtom zástavok. Ak sa jazdia takéto trasy iba občasne, dá sa to prežiť aj s takýmto pomalším nabíjaním.

Uvidíme časom, ak budú elektrické autá pribúdať. Ale infraštruktúra zatiaľ stíha rásť s počtom áut. A čo bude s cenou? Ionity Power mi platí na rok, ale nie je záruka, že v budúcnosti cena neporastie. Dá sa povedať, že cena okolo 0,4-0,5€/kWh je približne na úrovni cenu za na naftu. A teda diaľkové cestovanie po diaľniciach v 130km/h je plus mínus okolo ceny za benzín/diesel. Môže byť nižšia ale aj vyššia, závisí od paušálu a nabíjacej siete.

Projekcia diagnostiky

Zoznam nákladov a nabíjaní