Som Power Daddy – otec piatich detí, ktorého transport rodiny je jedna z hlavných úloh dňa. Škola, krúžky, výlety. Trojboj každého rodiča. Chcem si zobrať testy elektromobilov “na mušku” z pohľadu otca, ktorého zaujíma hlavne: kapacita batérie, veľkosť kufra, úložný priestor, odolnosť interiéru či autosedačky.
Tak ako každý, aj ja mám pracovné povinnosti. V mojom prípade vyžadujú občasné cestovanie na dlhšie trasy. Preto sa na elektromobily pozriem aj z tohto pohľadu. Toto je moja skúsenosť s Hyundai Ioniq 6.
Z Bratislavy do Žiliny
Tentoraz som mal možnosť otestovať Hyundai Ioniq 6 s elektromotorom s výkonom až 220 kW (325 koní) a pohonom všetkých štyroch kolies. Elektromobil som testoval ešte so zimnými pneumatikami, teploty dosahovali desať a viac stupňov Celzia.
Prvá trasa bola na ceste Bratislava → Žilina pri nastavenom tempomate 130 až 140 km/h. Prejdená trasa bola 185,9 km pri vonkajšej teplote +-12°C. Aj napriek častému obiehaniu, kedy spotreba rapídne raste a dojazd sa výrazne skracuje, bola moja spotreba na úrovni 21,5 kWh/100 km a celkovo mi ostával dojazd 181 km pri 42 % nabitej baterky. Je to príjemný pocit absolvovať túto trasu bez obmedzenia a jemného stresu, či nemusím hľadať nabíjací bod.
Cesta v Hyundai Ioniq 6 Premium bola maximálne pohodlná s dostatkom miesta. One pedal systém som si obľúbil rýchlo pri nastavenej rekuperácii na úroveň 3. V tomto prípade som musel brzdový pedál používať naozaj minimálne.
110 vs. 130 km/h
S kolegom sme z Bratislavy vyrážali naraz. Ja na Hyundai Ioniq 6 a kolega na Škoda Enyaq 60 (využiteľná kapacita akumulátora 58 kWh). Rozhodli sme sa, že Škoda Enyaq pôjde priemernou rýchlosťou 110 km/h a Hyundai Ioniq 6 130 km/h. Po príchode do Žiliny som čakal, že kolega dorazí o 10 – 15 minút neskôr. No na parkovisko prišiel za necelé 3 minúty.
Môže za to premávka na diaľnici. Síce som šiel rýchlejšie, no časté obiehanie so sebou prináša aj brzdenie pred samotným obehnutím. Zdá sa, že pomalšia no konštantná jazda bolo efektívnejšia.
Smart systém, ktorý vyrušuje a trochu nepočúva
Na čo som si zvykal horšie, boli výstražné zvukové aj vizuálne upozornenia. Ak ste ich nevypli pred jazdou, počas nej sa ozývali často. Išlo najmä o prekročenie povolenej rýchlosti o pár kilometrov za hodinu, či výstraha Lane Assist.
Bol som trochu prekvapený zo slabej reakcie displeja na prvý dotyk. Viackrát som mal pocit, že nereaguje pohotovo a jeden úkon som musel robiť na viackrát. Viac ma počúval displej na Hyundai KONA Electric, ktorý som mal možnosť otestovať nedávno. Viac v tomto článku.
Je to fešák
Cestovanie v Hyundai Ioniq 6 dodáva nádych luxusu a športovej atmosféry. Viacerí sa ma pýtali, čo je to za športiak so známymi krivkami, ktoré jemne pripomínali Porsche. Hlavne zozadu. Okoloidúci aj šoféri sa otáčali pri prejazde okolo.
Veľmi pekne pôsobilo aj vnútorné osvetlenie vozidla, ktoré sa dalo meniť podľa preferencie. Nechýbali ani digitálne spätné zrkadlá, ktoré sú umiestnené v prednej časti vozidla pri dverách. Pri silnom lejaku večer však na kamere vidíte veľmi málo, čo je veľkou nevýhodou tohto systému.
Cesta Martin → Bratislava
Na cestu som sa vybral s 89 % nabitím batérie. Vonku 7 °C. Treba uznať, že po aerodynamickej stránke je Hyundai Ioniq 6 veľmi dobre spracovaný. Aj napriek silnému vetru pri Trnave som nepociťoval výraznejšiu zmenu jazdných vlastností a taktiež sa to neprejavilo na spotrebe.
Na diaľnici som sa nijak neobmedzoval ani pri rýchlosti, či vykurovaní. Tempomat som nastavil na 140 km/h. Do cieľa sme dorazili so zostávajúcimi 30 % nabitia batérie a dojazdom 114 km.
Celkové hodnotenie
Hyundai Ioniq 6 je dôkazom toho, že sa netreba obávať dojazdu a poradí si bez problémov aj s dlhými trasami. Cestovanie je veľmi komfortné a pohodlné. Ak nemáte v aute deti o rôzne zvuky sa vám postarajú všetci asistenti vo vozidle. Dizajn a celkové prevedenie hodnotím ako kombináciu manažérskeho auta so športovým nádychom. A na tento účel by som ho aj využíval.
Elektrické spätné zrkadlá sú technologická vychytávka, ktorá je už dlhšie na trhu, no pri silnom daždi na diaľnici je obraz na displeji zle čitateľný. Teda za mňa je klasické prevedenie “späťákov” efektívnejšie.
