Obrovské podzemné ložisko vysokokvalitného fosfátového kameňa v Nórsku sa aktuálne považuje za najväčšie na svete. Podľa dostupných informácií je dostatočné na uspokojenie svetového dopytu nielen po hnojivách, ale aj dopytu po solárnych paneloch a batériách pre elektrické autá v priebehu nasledujúcich 100 rokov. Téme sa venuje portál euractiv.com.
Asi 90 % celosvetovo vyťaženého fosfátového kameňa, ktorý sa používa pri výrobe fosforu, je určeného pre priemysel hnojív. Okrem toho bol Európskou komisiou zahrnutý do marcového návrhu, týkajúceho sa zákona o kritických surovinách. Dôležitým faktom je, že za fosfát v súčasnosti neexistuje žiadna náhrada.
Ložisko tvorí až 70 miliárd ton fosfátu
Odhaduje sa, že nórske ložisko má hodnotu najmenej 70 miliárd ton. Je to iba o jednu tonu menej, ako je celková hodnota overených svetových zásob, ktoré vyhodnotil americký geologický prieskum ešte v roku 2021. Doteraz sa najväčšie ložiská fosfátových hornín na svete, približne 50 miliárd ton, nachádzali v regióne Západná Sahara v Maroku. Po nich, podľa odhadov USA, nasledovala Čína (3,2 miliardy ton), Egypt (2,8 miliardy ton) a Alžírsko, kde sa odhadujú zásoby na 2,2 miliardy ton.
Okrem hnojív sa fosfor sa používa aj pri výrobe solárnych panelov a lítium-železo-fosfátových batérií (LFP) pre elektromobily. V menších množstvách sa ďalej používa tiež vo výrobe polovodičov a počítačových čipov. Množstvo fosforu potrebného na výrobu batérií je v súčasnosti malé a predpokladá sa, že do roku 2050 bude predstavovať len približne 5 % celosvetového dopytu.
Vysoké riziko znečistenia uhlíkom
Rafinácia fosforu je vysoko náročný proces, najmä z hľadiska znečistenia uhlíkom, čo znamená, že väčšina priemyslu je v súčasnosti sústredená v Číne, Vietname a Kazachstane. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa fosfor už v Európe nevyrába. Nórsko tak bude musieť pri ťažbe a rafinácii dodržiavať v porovnaní s ázijskými konkurentami prísnejšie environmentálne normy. Dosiahnuť by ich mal využitím technológie zachytávania a skladovania uhlíka.
Vrty do maximálnej hĺbky 1500 m
Rudné teleso, ktoré sa pôvodne podľa odhadov nachádzalo približne 300 metrov pod povrchom, bolo v skutočnosti až do hĺbky 4500 metrov pod zemským povrchom. Aktuálne sa využívajú dva programy vŕtania v dvoch zónach v hĺbke do 400 metrov. Každá zo zón dokáže dodávať suroviny najmenej 50 rokov.
V súčasnosti nikto nedokáže vŕtať v hĺbkach 4500 metrov, takže geológovia pracujúci na projekte vyhodnotili iba tretinu objemu, približne do hĺbky 1500 metrov od povrchu. Spolu je to asi 70 miliárd ton mineralizovanej fosfátovej horniny. Spolu s fosfátom obsahujú nórske ložiská aj vanád a titán, ktoré Európska únia tiež klasifikuje ako kritické suroviny. Používajú sa v leteckom, obrannom ale aj chemickom priemysle.
Otázkou ostáva v akom časovom horizonte začne ťažba. Aj napriek tomu, že prieskum je ukončený, rôzne povolenia v ťažobnom sektore môžu znamenať, že medzi prieskumom a prvou komerčnou ťažbou rúd zvyčajne uplynie aj 10 až 15 rokov.
