Salón elektromobilov 2021 Bratislava privítal množstvo hostí zo sveta elektromobility. Čas na rozhovor si našiel aj známy moderátor Viktor Vincze, ktorý už dlhší čas aktívne paktuje s elektrickými vozidlami. Aké sú jeho prvé skúsenosti s elektromobilitou? Ktoré autá stihol vyskúšať, a čo považuje za najväčšie prekážky pre ich masívne rozšírenie?
Viktor tu nie je úplne náhodou. Je tu najmä preto, že posledný mesiac jazdí len na elektromobiloch a skúša ich. Nie je to expert na elektro vozidlá, ale možno, že po tomto mesiaci sa ním už aj stáva. Aké sú tvoje skúsenosti s elektromobilmi?
Ak to zhrniem jedným slovom, moje skúsenosti sú prekvapujúce. Pre mňa, ako človeka, ktorý do toho išiel s klasickými očakávaniami, ktoré sú spojené s klasickými predsudkami. Tie sa úplne pretransformovali, lebo očakávať od elektro auta také isté správanie, ako od spaľováka, je nezmysel.
Aké očakávania si mal, keď si tam sadol prvýkrát?
Oštara. Bolo prvé očakávanie. Jednoducho som si myslel, že budem neustále niekde nabíjať, neustále sa budem stresovať, kde odvisnem, neustále budem riešiť, že nestihnem poradu, lebo sa budem musieť ísť nabiť, nestihnem prísť do práce atď. Myslel som si, že toto bude úplne gro mojej motoristickej agendy, ktorú pri spaľováku nemáš, lebo natankuješ na jedenkrát a vybavené, neriešiš. Ale nie je to tak.
Už po tých prvých kilometroch si zistil, že tento stres opadol?
Nie, to neopadol. Tie prvé kilometre, dokonca možno aj prvý týždeň, týždeň a pol to bolo presne o tom, že som robil chyby, ako keď človek zo spaľováku presadne do elektromobilu, vôbec nič o tom nevie a pristupuje k tomu úplne rovnako ako k spaľovaciemu autu. To sa ukázalo ako totálny nezmysel. Pričom, keby som do toho dal trošku viac snahy, tak som nemusel mať žiaden stres.
Poďme postupne. Mal si štyri vozidlá. Akým si začal?
Peugeot e-2008. Potom som išiel do BMW iX3, následne som mal EQA a teraz to zakončujem Škodou ENYAQ. Tie autá sa nedajú, samozrejme, úplne porovnať, lebo to nie sú rovnaké triedy, takže nemôžem povedať, že ktoré bolo najlepšie. Keby som teraz išiel na nejakom Ferrari, tak možno to by sa mi najviac páčilo, ale nedá sa porovnať napríklad s Fábiou.
Ja som to robil a robím hlavne kvôli tomu, aby som zažil ten elektrický zážitok, bez ohľadu na to, čo ďalšie to konkrétne auto ponúka. Tento zážitok je vo všetkých veľmi podobný, ak nie rovnaký. Princíp je tam veľmi jednoduchý, auto ide ticho, pridáš, odpichne sa brutálne a ideš, keď dôjde baterka, tak ho musíš nabiť. Áno, niektoré má väčšiu baterku, niektoré má menšiu baterku.
ENYAQ je porovnateľný veľkosťou s tou X3. Je tam rozdiel aj v tej akcelerácií? Keď si chcel byť zlý a predbehnúť niekoho…
Ja si myslím, že každý, kto si kúpi alebo vyskúša elektromobil, tak to je jedna z prvých vecí, ktorú vyskúša, že to stlačí na podlahu a krútiaci moment vyženie od prvej sekundy hore. To je súčasťou neuveriteľného zážitku každý deň, napríklad pri odpichu z križovatky, z červenej aj to najmenšie, aj to najväčšie auto to robí. Je to neuveriteľné.
Ani tie najlepšie spaľováky tomu nestíhajú. Cítim sa trošku ako pretekár, hoci som stále v rámci regulácií a pravidiel cestnej premávky.
Akou najväčšou rýchlosťou si išiel?
To je ďalšia vec, to je veľmi zaujímavé. Je dobré, keď chodíš podľa pravidiel, lebo vtedy to auto nezožerie aj asfalt spolu s elektrinou. V momente, keď ideš nad 130, ti začne dojazd veľmi rýchlo klesať.
Tak, ale to máš aj pri spaľovákoch…
No, až tak rýchlo nie. Keď by si išiel po diaľnici 140, tak už ti zrazu oči neustále padajú na dojazd, lebo tie číselká začnú klesať. Ešte pri 130 sa to až tak nedeje. To je akože najlepšia maximálna rýchlosť. Späť k tvojej otázke – nešiel som veľmi rýchlo, ale stáva sa mi, že sa neustriehnem napríklad v meste, keď sa naozaj odpichnem z križovatky a zrazu idem cez 50 ani neviem ako. To je niečo, čo musím oveľa viac sledovať, lebo to auto ti ponúka taký strašný odpich a zároveň nepočuješ vrčiaci motor, že sa môžeš veľmi rýchlo stratiť v tej rýchlosti.
Pri jazdení si si nemusel cestu plánovať tak, aby tam bola nabíjačka?
Áno. To je tá zmena, že si musíš naplánovať kadiaľ pôjdeš a kde budeš stáť. Ale tých nabíjačiek, špeciálne na západnom Slovensku je už tak veľa, že to nie je absolútne žiadny problém. Ba dokonca napríklad toto EQA alebo Mercedes všeobecne má vo svojej aplikácií aj plánovač.
Povieš mu, že chceš ísť z Bratislavy do Košíc a on ti ukáže aký máš dojazd, kde sa máš zastaviť na koľko minút a môžeš pokračovať ďalej. To isté by sa stalo, keby si s tým autom išiel do Chorvátska.
Keďže nebývaš v dome, tak ako si riešil nabíjanie?
To je veľmi zaujímavé, lebo som si hovoril, že to bude neriešiteľná situácia. Približne polovica Slovenskej populácie žije v rodinných domoch (51%), takže by bez problémov mohli nabíjať každý večer alebo každú noc, a tým pádom by väčšinu z tých problémov, s ktorými som sa stretol ja vôbec nemali. Keď nemáš doma nabíjačku, tak to musíš riešiť iným spôsobom.
Prišiel som na tento autosalón a čo myslíš, kde je moje elektrické auto? No, tam dole na nabíjačke a tam sa bude polhodinu nabíjať. Zajtra idem na obed so svokrovcami, beriem ich do reštaurácie, ktorú mám rád, ale viem, že vonku pred ňou je ďalšia nabíjačka.
Organizuješ si život podľa toho, kde sa vieš nabiť a nie je to nemožné. O to viac, ak je to človek, ktorý síce nemôže doma nabíjať, ale vie, že v práci má elektrickú nabíjačku. Takúto výhodu so spaľovákom nemáš, že natankuješ kým stojíš. V Markíze nie je ani nabíjačka. Čiže, ja nemám nabíjačku ani doma, ani v práci. Ja nabíjam len na takýchto všelijakých miestach. Nie je to úplne komfortné, ale je to realizovateľné.
Ako to vnímaš z pohľadu jazdných nákladov?
No, mne to vychádza približne na polovičné náklady oproti spaľováku. Dodávam, že máš veľa nabíjačiek verejných, ktoré sú zadarmo. Išiel by si zaparkovať do Carltonu, dole do garáží, zaplatíš bežné parkovné a napichneš sa na síce pomalšiu nabíjačku, ale napichneš sa zadarmo.
Čo otázka bezpečnosti? Elektromobily majú zadný náhon, je bezpečne na tom jazdiť v zime?
Zimu, tú by som si chcel vyskúšať, pretože to sa netýka len jazdy ako takej, ale aj toho samotného dojazdu a všetkých špecifík, ktoré to prináša so sebou, lebo v zime klesá dojazd baterke. Keď je vonku zaparkovaná, tak zrazu môžeš stratiť aj tretinu dojazdu a to chcem vedieť, že ako sa s tým automobilky vysporiadali alebo nevysporiadali.
Tretina je taký extrémny prípad, ale samozrejme pri tých elektromobiloch a zadnokolkách je dôležité pamätať na to, že tá akcelerácia je výrazná. Pri normálnom, bežnom aute to až tak nevnímaš, ale pri tom elektrickom aute áno. Treba si na to dávať pozor. Dá sa s tým jazdiť, je to bezpečné, ale musíš dávať pozor, pretože fyziku neoklameš…
Čo vnímaš ako najväčšie prekážky pre nástup e-mobility?
Ja identifikujem dva základné problémy, na ktoré sa ľudia neustále sťažujú a súhlasím s nimi, to je obstarávacia cena toho auta a dojazd a obidve sa zlepšujú. Cena klesá tým, ako sa rozširujú tieto autá plus možno nejaké dotačné schémy, ktoré sú žiaľ na Slovensku aktuálne veľmi slabé až nulové.
Keď to porovnáme napríklad so Škandináviou, kde pomaly polovicu áut im platili, to je veľmi výhodné, ale tuto to ešte nie je. Čiže, keď cena pôjde dole a ten dojazd sa bude technologicky predlžovať, tak podľa mňa o 5 rokov sa o tomto už nebudeme musieť vôbec baviť ani o cene, ani o dojazde.
Dobre, vyskúšal si štyri vozidlá, keby si si mal vybrať, vedel by si si vybrať z týchto štyroch?
Vedel by som si vybrať, ale na účely tej jazdy v meste je to úplne jedno. To vôbec nie je téma. Pre niekoho, kto jazdí… a to mne z tých mojich malých ankiet na Instagrame, pýtal som sa ľudí, že koľko kilometrov najazdia v priemere za deň.
Povedal by som, že priemer je niekde okolo 50 km denne. Väčšina ľudí denne nenajazdí viac ako 50 km. Občas idú na nejaký dlhší výlet. Ktorékoľvek z tých áut by si mohli zobrať. Podľa mňa by som mohol ešte ďalej skúšať ďalších 8 modelov a rovnako by to platilo aj na ne.
Prešiel by si teraz hneď na elektromobil?
No, tak keď mi ho darujú, žiadny problém, budem na ňom jazdiť. Ale nie. My máme relatívne nové auto spaľovacie, tri roky tuším. To sa ma aj často ľudia na internete pýtajú, keďže sa venujem tým témam životného prostredia, že: „Prečo nejazdíš už dávno na elektrine?“ Alebo aspoň na nejakom plug-in hybride, prečo jazdíš na veľkom spaľováku?“ Hovorím, tak lebo to je najväčší nezmysel vymeniť nové auto za hoc aj elektrinu, len preto, aby to vyzeralo, že práve teraz nedymím do vzduchu.
Myslím si, že naše ďalšie auto bude elektrické, tipujem tak o nejaké 4-5 rokov. A potom uvidíme čo bude, lebo možno to ďalšie elektrické o tých 5 rokov bude znamenať dojazd 800 kilometrov. Nebral by som teraz elektromobil len preto, aby som mal elektromobil.
Kedy si začal vnímať, že už trochu rozumieš elektrickej jazde, že už meníš tie svoje návyky?
Povedal by som, že dva týždne jazdy na elektrine, už človeka dostanú do takého módu, v akom má fungovať. Bolo by to podľa mňa oveľa skôr, keby som mohol nabíjať aj doma. To by som už po pár dňoch nemusel riešiť nič. A ako hovorím, polovica krajiny by to už dnes nemusela podľa mňa riešiť vôbec.
Tí ľudia, ktorí aj nemajú doma nabíjačku a jazdia len 50 km denne, by už dnes s tým vedeli úplne v pohode fungovať. To je to, čo som si ja nevedel predstaviť, ako je možné a teraz zisťujem, že špeciálne vo veľkých mestách ako je Bratislava, je to úplne bezproblémové.
Len to žije v nejakom podhubí, že ľudia o tom buď nevedia, alebo vôbec nechcú vedieť. Tá elektromobilita je pre nich niečo tak nové, niečo, čo tak obmedzuje nejaký ich vlastný komfort a zvyk z toho spaľovacieho auta, že sú ochotní tie informácie o tom akoby vynechávať.
Ja to cítim aj pri tom, ako ja o tom komunikujem na internete, že tí ľudia mi hovoria: „Ale to takto určite nie je.“ Hovorím: „Čo nie je, veď teraz som to vyskúšal.“ „No, ty určite, ty si ovplyvnený tým, že ti dali tie autá.“ Čiže, myslím si, že to bude chcieť ešte veľkú osvetu. Ale to sa netýka len tejto témy, ale aj všetkých, ktoré súvisia so životným prostredím.
Takže to ešte tak celkom nedospelo?
Je to podobné, ako to bolo so spaľovákmi, že keď si niekto podľa mňa pred 100 rokmi povedal, že na každých 300 metroch bude benzínka, tak mu povedali, že či sa nezbláznil. Toto bude to isté. Bude na sídlisku 30 boxov, kde sa bude dať z wall boxu nabíjať. No a prečo nie?
Veď už teraz ZSE má v Bratislave nejaké rezidenčné zóny. V Slávičom údolí pri cintoríne je hádam 10 boxov pri sebe. V Dúbravke sú hneď vedľa seba myslím, že štyri, kde by mohli ľudia cez noc nabíjať. V momente, ako to tí ľudia budú mať okolo seba, budú mať veľa zelených značiek okolo seba, budú mať veľa ľudí, ktorých poznajú a budú sa ich pýtať, že ako sa im na tom jazdí, tak tým pádom sa to bude automaticky rozširovať. Ale to tempo je zatiaľ pomalé.
Bol si aj na viacerých takých dlhších tripoch, aké si mal tam zážitky? Čo si sa naučil počas toho cestovania na dlhších trasách s elektromobilom?
Naučil som sa, že to treba naplánovať. To plánovanie reálne trvá minútu. To nie je, že si teraz sadnem nad mapy a pól hodinu robím nejaké integrály, matice. Pozriem sa, že aha, toto je 200 km, tam je nabíjačka, za desať minút sa tam nabijem, pôjdeme ďalej, tam kde idem je tam aspoň nejaký šteker do steny?
Volám tam do hotela povedia mi: „Nie, nemáme.“ „Okej, fajn.“ To celé zaberie podľa mňa 5 minút. Keď má niekto Mercedes, tak mu to urobí auto zaňho. Čo sa týka zážitkov, napríklad teraz sme boli minulý týždeň v Česku, konkrétne na EQA, mal som len 150 km dojazd a museli sme prejsť cez horský priechod Makov a hovorím si, že, no dobre, tak vyjdem hore?
Lebo keď už auto ide dole, brzdná energia sa rekuperuje. Keď už som bol hore, tak bolo dobre, ale hovoril som si, že zrazu zo 100 km je už len 70 fíha, no tak toto zvládnem? Keď sa človek spoľahne na tie výpočty, keď nie je prehnane paranoidný, tak sa na to auto normálne môže spoľahnúť. Nestane sa, že mám dojazd 70 km a zrazu len 10. To sa neudeje napriek tomu, že človek si myslí, že áno.
Ja som bol so Škodou ENYAQ v Terchovej a mne tam plánovanie fungovalo. Pekne mi ukazovalo aj nabíjacie stanice, neboli tam síce všetky, ale je externá aplikácia, kde bolo tých nabíjacích staníc viac. Vedel som si to nabíjanie pekne naplánovať. Myslím, že mi neukazovalo presné časy, ale vedel som, že kde môžem nabiť. Ako vnímaš vyhlásenia, že automobilky od roku 2030 postupne prechádzajú čisto na elektromobily?
Ľudia môžu byť stále nahnevaní, aké je to nespravodlivé, no ale výsledkom bude, že si nekúpia iné auto. Ale samozrejme tam sú výzvy, to bez debaty. Aj tie zdrojové, kobaltové, že ako to robiť dobre, aby to bolo čo najmenej zaťažujúce. Toto všetko ešte podľa mňa bude témou. Tie elektromobily teraz nie sú spása, ale ja si myslím, že tých posledných 5 rokov a technologických vývoj v nich, dáva takú nádej na ďalších 5 rokov, že o tom vôbec nepochybujem, že to bude fungovať bezproblémovo.
Sme radi, že si sem prišiel a rovnako, že si využil elektromobily. Odporučil by si ísť do toho aj divákom?
Ak majú možnosť niekde to vyskúšať, určite by som to vyskúšal, lebo podľa mňa tá osobná skúsenosť je neprenosná a to je niečo, čo ich môže definitívne odpichnúť. Mňa to tak ovplyvnilo. Išiel som do toho s veľkou skepsou, priznám sa a nakoniec z nej odchádzam, síce nepresvedčený na 100 %, lebo mám otázky, ale na 80% oproti tomu, čo som mal na začiatku.
Ďakujeme pekne.
Videozáznam kompletného rozhovoru nájdete v samostatnom príspevku. Dozviete sa tam aj ďalšie drobné postrehy a pripomienky.