O vodíku a existujúcich, ale aj potenciálnych možnostiach pre jeho využitie sa toho popísalo už skutočne veľa. Táto téma je rozsiahla a presahuje do rôznych oblastí. Na to, ako to s vodíkom vyzerá do budúcna, sa bližšie zameral podcast Na plný prúd z produkcie Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA). Problematike sa venoval Patrik Križanský so svojim hosťom, Michalom Surom, poradcom ministerstva dopravy.
V prvej časti podcastu o vodíku sa dvojica pozrela na skutočnosti, ktoré predstavujú najväčšie prekážky pre prirodzené využitie vodíka v doprave. Na jeho vlastnosti, možnosti prepravy a skladovania, ako aj na skryté pozadie spaľovania vodíka. Prvý diel podcastu toho pokryl veľmi veľa, no ani zďaleka neobsiahol všetko kľúčové. Téma vodíka preto plynule pokračuje aj v ďalšom diely s názvom “8. Poradca ministerstva Michal Sura: Vodík ako palivo pre vlaky a lietadlá? Existujú lepšie alternatívy”.
Pohľad na vodíkový rebrík
Hoci už samotný názov mnohé naznačuje. Zameriava sa primárne na využitie vodíka ako energetického zdroja či napríklad na vykurovanie. Opomenuté nebudú ani nákladná, letecká či lodná doprava. Na to, aby ste získali kompletný obraz o problematike si podcast vypočujte v plnom rozsahu. A ak ste náhodou nepočuli predošlú časť, určite by ste to mali napraviť. Poďme si aspoň v skratke zhrnúť nosné informácie z tohto dielu podcastu Na plný prúd.
Na začiatok sa otvára téma rôzneho využitia vodíka s analýzou “vodíkového rebríka” od Michael Liebreicha, kde Michal Sura vysvetľuje, že oblasť ako výroba umelých hnojív sa bez vodíka reálne nezaobíde. V prípade spracovania ropy je vodík taktiež nevyhnutný, no s tým ako bude narastať počet elektrických vozidiel bude klesať miera spotreby vodíka za účelom výroby palív, pri ktorých bude klesať dopyt.
Michal Sura ďalej vysvetľuje, že vodík je veľmi zlý energetický nosič a nehodí sa na energetické účely. Uchovávanie energie vo forme vodíka preto nedáva zmysel ani do budúcna. A to ani na dlhodobé skladovanie ako alternatívu k batériovým úložiskám. Uchovávanie vodíka je veľmi energetické náročne. Vodík má strašne zlú objemovú energetickú hustotu, čo znamená, že to isté množstvo energie, ktoré vieme uchovať v zemnom plyne vyžaduje pri vodíku omnoho väčšie objemy úložísk. Na toto Slovensko nemá kapacity.
Letecká a lodná doprava či vykurovanie?
Vodík nemá byť vhodným ani pre leteckú dopravu, kde sú omnoho lepšou alternatívou e-palivá. Ide o palivá vyrobené zo zeleného vodíka a CO2 získaného z biomasy. Ide o praktický nástroj ako si pomôcť s defosilizáciou dopravy. Súčasne platí, že tekutý vodík nie je možné umiestniť do štruktúry krídel ako je tomu pri palivách. Vyžadovalo by to omnoho väčší priestor, práve kvôli nízkej energetickej hustoty. Vodík by zabral príliš veľa miesta a letecká doprava by nedávala vôbec zmysel.
Aby mal vodík zmysel pre využitie vo vykurovaní, tak by sa musel vyrábať a spotrebovávať priamo na mieste bez toho, aby sa prepravoval či stláčal. No ani v tomto prípade to nedáva veľký zmysel, pretože zelený vodík sa vyrába s využitím elektrickej energie, ktorú je vhodnejšie priamo použiť na vykurovanie.
K množstvu ďalších navrhovaných využití vodíka, napríklad na miestne trajekty, vykurovanie domácností, regionálne nákladné vozidlá, mestské autobusy, osobné autá na palivové články či miestne vlaky existujú lepšie a efektívnejšie alternatívy. Aj prax ukázala, že pre tieto možnosti sú lepšie cesty. Pri osobnej aj hromadnej doprave sú to napríklad batériové elektromobily.
Je vodíkové auto vhodnou alternatívou pre tých, ktorí nechcú čas tráviť nabíjaním batériových elektromobilov? Nuž, na Slovensku má podľa vodíkovej stratégii vyrásť 27 vodíkových čerpacích staníc, čo znamená, že pokrytie nebude ani náhodou postačujúce. A to ani z dlhodobého hľadiska ďalšieho rozvoja.
Navyše, výstavba jednej vodíkovej čerpačky stojí od 500 000 € až po 2 milióny €, čo nie je vôbec lacná záležitosť. Naproti tomu nabíjacia stanica pre elektromobily je otázkou maximálne desiatkov tisíc €. Aby toho nebolo málo, už dnes sú rozbehnuté projekty, ktoré budujú nabíjaciu sieť pre nákladné elektromobily, kde bude nabíjací výkon dosahovať až 1 MWh. Ani prevádzkové náklady nehovoria v prospech vodíka v doprave – oproti “batériovej elektrine” sú trikrát vyššie.
Vodík a námorná doprava? Je toto schodná cesta? Veľké nákladné námorné lode spaľujú odpad z rafinérií, ktorý sa už nehodí na ďalšiu výrobu a podpisuje sa to hlavne na veľkých emisiách CO2 a hlavne emisie síry. Aj v prípade veľkých námorných lodí je však omnoho lepšou alternatívou využitie e-palív a biopalív.
Kde je teda ten vodík vlastne vhodný?
Michal Sura vysvetľuje, že vodík je vhodný napríklad na výrobu amoniaku, dusičnatých hnojív, vo výrobe e-palív, v potravinárskom priemysle na výrobu margarínov. Kde sa vôbec nehodí, to je využitie na energetické účely. Nehodí sa ako palivo pre pohon dopravných prostriedkov. Dôvodov sú chemické a fyzikálne vlastnosti, ktoré nebudeme nikdy schopní vylepšiť.
