S plug-in hybridnými vozidlami to nie je vždy jednoduché, a to z viacerých dôvodov. K tomuto typu pohonu sa môže negatívne stavať verejnosť, ktorá skrátka má pádne argumenty a štandardné plug-in hybridy odsudzuje. Zároveň ich však môžu nepriamo podporovať aj samotní výrobcovia daných vozidiel, nakoľko prinášajú také plug-in hybridné vozidlá, ktoré nedávajú odpovede na viaceré otázky odporcov, ba práve naopak. Automobilky sa však v tomto ohľade postupne zlepšujú a na trh prinášajú stále viac atraktívnejších modelov, s ktorými je možné prejsť desiatky kilometrov v čisto elektrickom režime a zároveň dobiť batériu v priebehu niekoľkých desiatok minút. My sme najnovšie strávili jeden týždeň s modelom Volvo XC40 Twin Engine, ktorý sa k nám dostal na test.
Len tento rok sme vám priniesli množstvo testov plug-in hybridov. Mnohé z nich sú si ale veľmi podobné. Vybavené sú podobne veľkou batériou, v špecifikáciách majú uvedený približne rovnaký dojazd a zároveň ich je možné nabíjať iba tým najzákladnejším výkonom. Čas nabíjania sa tak naťahuje na niekoľko hodín a význam takýchto áut sa zužuje iba pre menšiu skupinu ľudí – teda tých, ktorí svoje auto vedia dobíjať doma. Ideálne v garáži alebo na dvore. Uplynulé týždne sme ale testovali aj plug-in hybridy od Mercedesu, ktoré prinášajú úplne odlišný pohľad na celú stratégiu plug-in hybridov. Elektrický dojazd najnovších modelov je naozaj slušný a získať ho dokážete v rozumnom čase.
Existujú aj plug-in hybridy, ktoré síce vedia ponúknuť väčší dojazd, no nabíjajú sa stále veľmi pomaly. Tu môžem spomenúť napríklad plug-in hybridné SUV BMW X5. S ním viete pohodlne absolvovať aj 70 kilometrov v elektrickom režime, no získať ho viete po piatich hodín na verejnej nabíjačke. Varianty plug-in hybridov sú preto rôzne, pričom aj Volvo XC40 Twin Engine zapadá do jednej z nich, a už z ponúkaných parametrov sme predpokladali, kde ho asi budeme musieť zaradiť. O čom nás ale dokázal alebo nedokázal presvedčiť v našom ostrom teste?
Dobre známy exteriér
Bolo by minimálne zvláštne, ak by sa Volvo rozhodlo pri aktuálnej modelovej rade pre výraznejšie zmeny identity svojich vozidiel. Zásadné zmeny by ste tak hľadali len márne. Nami testované plug-in hybridné Volvo XC40 Twin Engine vyzeralo výborne už z diaľky a po priblížení a strávení pár dní s týmto autom sa náš pozitívny dojem z exteriéru ešte umocnil. Auto totiž vyzerá naozaj dobre z každej strany. Či už sa k vám blíži spredu, kedy vynikne najmä výrazná, ale nie veľmi agresívna predná maska vo veľmi dobre známom tvare, ktorý je tu navyše mierne skosený. Prehliadnuť sa nedá ani minimálny sklon prednej motorovej časti, ktorú zakončujú štýlové svetlá.
• Rozmery (dĺžka x šírka x výška): 4 425 x 1 863 x 1 658 milimetrov
• Motor: benzínový trojvalec s objemom 1.5 litra s výkonom 132 kW + 60 kW elektromotor | Maximálny systémový výkon 195 kW
Z boku vyniká väčšina dizajnových prvkov a to ako celkový tvar karosérie, no taktiež decentne tvarované dvere či pôsobivé disky kolies. Nami testované vozidlo bolo vybavené 19-palcovými diskami s dizajnom piatich lúčov, ktoré pôsobia minimalisticky a masívne zároveň. Navyše, sivá metalíza karosérie tu skutočne sedí, aj keď toto Volvo by som si rozhodne vedel predstaviť aj v iných farbách. Zadná časť vozidla môže vzbudzovať rešpekt, aj keď, ako som už spomínal, Volvo nemá tendenciu pôsobiť agresívne. Opäť sa tu však spája masívnosť s minimalizmom. Zadné dvere sú vybavené veľkou sklenenou časťou, ktorá rozmermi priamo nadväzuje na zadné okná.
Okno spolu so samotnými piatymi dverami však spájajú nemenej výrazné zadné svetlá. Tie sa ťahajú takmer od strechy smerom dole a čiastočne vystupujú do bokov. Z pohľadu exteriéru teda nemôžem povedať nič zlé na aktuálne modely vozidiel od švédskeho Volva a rovnako to platí aj pri plug-in hybridnom XC40 Twin Engine. Predsa len ide o verziu XC40, teda menšiu verziu z radu XC, takže auto ani nemôže pôsobiť vyslovene masívne. Drží si svoje klasické rozmery, ktoré však stále ponúkajú dostatok priestoru vo vnútri.
Príťažlivý interiér
Ak ste už niekedy sedeli vo Volve, asi viete, čo od interiéru môžete očakávať. Hneď ako do vozidla nasadnete, pochopíte, že švédska automobilka sa zamerala na jednoduchosť a štýl. Skrátka, interiér nie je pretkaný rôznymi technologickými prvkami, firma sa snaží priniesť čo možno najviac funkcií do čo najmenšieho priestoru. Teda, možno to ani nie je zámer, no v interiéri vozidla radu SUV to skrátka tak pôsobí. Nami testované vozidlo malo interiér v svetlej koži, pričom odtieň tejto farby bol prítomný aj na rôznych plastových prvkoch. Ide napríklad o spodnú časť palubnej dosky či stredový panel, kde ale prevládala skôr čierna farba v lesklom prevedení.
To sú dve dominantné farby, ktoré interiéru nami testovaného auta prevládali, a rovnako tak aj dva druhy materiálu. Koža bola teda dominantná najmä na sedadlách či lakťovej opierke a v čiernom prevedení sa nachádzala aj na volante. Na iných miestach by ste ju hľadali len márne, a to vrátane dverí. Zvyšok výrazným spôsobom dopĺňal plast, a to ako na spomínanom volante, tak aj palubnej doske či samotnom stredovom paneli. Lesklý čierny plast tvoril práve stredový panel a nachádzal sa aj okolo hlavného displeja infotainmentu. Ako doplnok tiež pôsobil v okolí prieduchov klimatizácie či na jej ovládacom paneli. Keď som už pri stredovom paneli, určite musím spomenúť štýlovú riadiacu páku zo skla.
O miesto nie je núdza
Pri kombinovaní kože a plastov by aktuálny model nebol výnimočný, to vo Volve veľmi dobre vedia, a tak nezabudli aj na niekoľko špeciálnych materiálov. Samozrejmosťou je dekoratívne drevo, ktoré vypĺňa strednú časť palubnej dosky, a to najmä pred spolujazdcom. Malé kúsky sa však nachádzajú aj v okolí volantu. Zaujímavo pôsobí aj výplň dverí a odkladacieho priestoru v nich – tu sa nachádza jemný koberec. Ak si v rýchlosti pospájate všetky použité materiály, Volvo sa jednoznačne snaží priniesť vodičovi a spolujazdcom pohodlie, a to nielen fyzické, ale aj psychické. Aby ste sa necítili ako v obyčajnom aute, ale napríklad aj ako doma, vo vašej obývačke. Na fyzické pohodlie sa taktiež nie je možné sťažovať. Miesta v aute je dosť, a to pre všetkých.
Kožené sedadlá sú dostatočne pohodlné a viem si v nich predstaviť aj dlhšiu cestu bez väčších problémov. Vpredu boli prítomné elektronicky nastaviteľné a vyhrievané sedadlá, pre pasažierov vzadu sú “iba” vyhrievané. Vodič so spolujazdcom si však môžu nastaviť všetky základné polohy plne elektronicky, pričom nechýbala ani nastaviteľná bedrová opierka. Spolujazdci vzadu sa ale nemajú na čo sťažovať. Pri jazde vo štvorici je jazda naozaj komfortná. Ak sa chcete odviesť piati, problém to nebude, no využil by som to iba na kratších trasách. Stredné miesto je iba do počtu, nakoľko je tu sklopná časť, ktorá slúži ako štandardná lakťová opierka či držiak na nápoje. Vzadu tiež nechýba USB-C konektor a prieduchy klimatizácie. Vzadu môže byť tiež menšie mínus absencia rúčok, vpredu sa ale nachádzajú.
Infotainment a navigácia
Volvo sa k infotainmentu stavia trochu odlišne ako konkurencia, teda aspoň taký pocit som mal po niekoľkých dňoch strávených s týmto autom. Áno, displej na výšku a natočený mierne na vodiča je klasika, a v podstate aj samotný systém. Ten je ale výrazne odlišný od konkurencie, nakoľko na ovládanie som si musel nejaký ten čas zvykať, a aj tesne pred odovzdávaním auta som občas dokázal zazmätkovať. Skrátka, nie vždy som dokázal porozumieť tomu, čo auto spraví pri zvolení jednotlivých možností. Celý infotainment je súčasťou viacerých “plôch”, pričom sa medzi nimi presúvate jednoduchým potiahnutím prsta po displeji. Jedna plocha združuje nastavenia, druhá funkcie a tretia je už oknom pre zobrazovanie konkrétnych aplikácií.
Teda, zatiaľčo na jednej ploche môžete nastavovať vozidlo, vypínať alebo zapínať dostupných asistentov či dokonca sklápať hlavové opierky na zadných sedadlách, na druhej už nastavujete rádio, telefón, hovory či spúšťate Android Auto. Nakoniec je tu hlavná plocha, ktorá zobrazuje všetky základné a podstatné funkcie. Nájdete tu navigáciu, môžete tu hľadať čísla vo vašom telefónnom zozname či prepínať stanice rádia. Nechýba tu však ani spomínané Android Auto, ktoré som využíval pomerne často. Nakoľko je ale displej vozidla na výšku a Android Auto má striktne nastavený pomer strán, aj napriek väčšiemu displeju infotainmentu je obraz z Android Auto malý. Je to síce škoda, no vyslovene mi to nevadilo a dokázal som si zvyknúť.
Po funkcii Android Auto som siahol najmä kvôli navigácii, nakoľko tej zabudovanej som spočiatku veľmi nedôveroval. Možno to bolo tým, že som si s infotainmentom až tak dobre nerozumel, avšak netrvalo dlho a vyskúšal som aj vstavanú navigáciu. Tá na mňa rozprávala po anglicky a úprimne, ani som sa to nesnažil zmeniť. Čo ma ale v konečnom dôsledku potešilo a prekvapilo bolo, že navigácia s bežnými trasami nemala absolútne žiadny problém. Navigovala presne a v drvivej väčšine prípadov sa zhodovala s navigáciou od Google. Síce som sa s autom raz vydal na jedno komplikovanejšie miesto v okolí, kde už zlyhala, vôbec jej to nemám za zlé. Ani Google tu totiž nedokázal trafiť na prvýkrát. Samotné mapy síce nie sú tak detailné a technologicky prepracované ako v iných autách konkurenčných značiek, no bežné jazdenie navigácia zvládala s prehľadom.
Jazdné režimy a asistenti
Volvo XC40 Twin Engine ponúka až päť jazdných režimov, pričom každý z nich má svoje opodstatnenie. Medzi jednotlivými režimami sa dá prepínať stlačením jedného tlačidla, ktoré sa však nachádza na, podľa mňa, nie úplne najlepšom mieste. Skryté je pri ovládacom paneli klimatizácie, a to navyše úplne vpravo, teda najďalej od vodiča. Vedel by som nájsť hneď niekoľko vhodnejších miest, ktoré by mal vodič rovno pod rukou. Takto som sa vždy musel nakláňať až k tlačidlu, čo ma vyrušovalo pri šoférovaní. Ak som nešiel sám, o zmenu som požiadal radšej spolujazdca. Síce je najlepšie, ak si jazdný režim nastavíte ešte pred jazdou, sú situácie, kedy to potrebujete spraviť aj počas nej.
K dispozícii je teda jazdný režim Hybrid, Pure, Eco, Power a Individual. Ich názvy sú jasné, no v niečom opäť odlišné od konkurencie. Šport tu nahrádza Power a napríklad Electric zase Pure. Každopádne, v tomto ohľade robí Volvo minimálne jednu vec naozaj veľmi dobre. Každý z režimov, dokonca aj ten čisto elektrický, dokáže využívať energiu z batérií iba do určitého výkonu. To je samozrejme pravda aj pri ostatných autách, no Volvo vás vždy informuje, kde je hranica, kedy ešte dokáže ponúknuť čisto elektrickú jazdu. Pomáha tomu virtuálny kokpit, respektíve digitálne budíky. Pravý budík výkonu totiž vždy veľmi jasne a prehľadne informuje o tom, aký výkon je k dispozícii pri elektrickej jazde.
Skvelý indikátor výkonu
Režimy Hybrid, Eco, Power a Individual samozrejme ponúkajú rôzne úrovne. Najmenej môžete počítať s čisto elektrickou jazdou pri režime Power, najviac zase pri režime Pure. Ten však tiež nie je limitovaný a dovolí vám dostať z batérií len o zlomok viac výkonu ako režim Hybrid. Tento dostupný výkon je priamo ovplyvnený aj kapacitou, respektíve úrovňou nabitia batérií. Ak sa pri jazde v režime Pure dostanete do situácie, kedy už kapacita klesne pod kritickú hranicu, auto sa automaticky prepne do režimu Hybrid. Vtedy sa s pohonným systémom auta môžete doslova hrať. Pri prepnutí je dostupný výkon z batérií v podstate nulový, no po pár minútach jazdy v meste získate istú rezervu. A to vďaka rekuperácií brzdením, prípadne si spaľovací motor občas pomáha výrobou dodatočnej energie.
Vtedy sa modrý indikátor elektrickej jazdy mierne otvorí a vozidlo vám dovolí udržiavať konštantnú rýchlosť len s pomocou elektromotora. Zároveň, ak sa rozbiehate, systém umožní uvoľniť o niečo viac elektrickej energie, no okamžite po rozjazde dostupný výkon klesá na minimum. Volvo som párkrát dostal do situácie, kedy som len s udržiavaním rýchlosti dokázal batériu opäť vybiť pod kritickú hodnotu a auto opäť muselo prepnúť na spaľovací motor. Samotná hybridná jazda sa vo Volvo XC40 Twin Engine ani nemusí líšiť od ostatných áut. Takouto šikovnou indikáciou dostupného výkonu si ale oveľa viac uvedomujete, ako efektívne dokáže auto využívať hybridný pohon a zároveň vás upozorňuje na to, akým štýlom jazdy ho viete využiť vy.
Batéria a nabíjanie
Volvo patrí medzi automobilky, ktoré majú v aktuálnej ponuke celkom slušný výber plug-in hybridných modelov. Síce niektoré ponúkajú aj viac ako tucet elektrifikovaných vozidiel, Volvo sa s počtom šesť zaraďuje taktiež medzi nadpriemer. Ak sa pozriete na náš zoznam aktuálne dostupných plug-in hybridov, tak jasne vidíte kategóriu, do ktorej sa Volvo snaží zaradiť so svojimi modelmi. Dojazd všetkých modelov sa podľa metodiky WLTP pohybuje okolo 45 až 50 kilometrov na jedno nabitie, pričom maximálny výkon nabíjania je zhodne 3,7 kW. Z tohto pohľadu je tak aj Volvo XC40 Twin Engine vhodné skôr pre tých, ktorí jazdia prevažne kratšie trasy, no najmä majú možnosť nabíjať svoje auto v noci, napríklad v garáži.
Kapacita batérie tohto modelu je totiž 10,3 kWh, pričom využiteľná kapacita sa zdá byť približne 9 kWh. Aj napriek takto malej batérii je však normovaný WLTP dojazd 45 kilometrov na jedno nabitie, čo vôbec neznie zle vzhľadom na ostatné faktory. Osobne sa mi však v rámci testu nepodarilo dosiahnuť túto hodnotu ani raz. Na druhú stranu, nabíjanie aj s 3,7 kW palubnou nabíjačkou je záležitosťou na približne 3 hodiny. To samozrejme platí pre wallbox, respektíve verejné nabíjacie stanice. Ak nabíjate doma, čas nabíjania je o niečo dlhší – asi 4 a pol hodiny, no auto si aj tak stihnete pohodlne nabiť cez noc. Pri nízkych hodnotách nabíjania, kapacity batérie či dojazdu je ale vždy škoda strateného potenciálu.
Test – diaľničné trasy
S Volvo XC40 Twin Engine sme celkovo najazdili takmer 1200 kilometrov, z toho väčšinu sme absolvovali po diaľnici. Väčšia časť bola na diaľnici medzi Bratislavou a Žilinou, tá menšia zase medzi Bratislavou a Trnavou. Aby to však nebolo len o jazde v meste a na diaľnici, vyskúšal som si tiež spotrebu po okresných cestách, ako aj jazdy s takmer vybitou batériou.
Spotrebu po absolvovaní viac ako 700 kilometrov po diaľnici na trase medzi Bratislavou a Žilinou v kombinácii s jazdou po meste a okresných cestách bohužiaľ nemám zaznačenú. Avšak po ďalších dvoch jazdách medzi Trnavou a Bratislavou mi už údaj o spotrebe nechýba. Auto bolo do tohto momentu nabité doplna minimálne štyrikrát a priemerná spotreba sa po prejdení 861 km zastavila na hodnote 5,9 l / 100 km. Deň pred cestou z Trnavy do Bratislavy som si auto nabil doplna a ráno som vyrážal na cestu do Bratislavy po diaľnici. Rýchlosť som držal na maximálne možnej hodnote podľa GPS, pričom auto sa vybilo približne 20 kilometrov pred cieľom. Elektrický dojazd bol teda cca 33 kilometrov. Vzhľadom na nízku kapacitu batérie ide o očakávanú hodnotu.
Test – Trnava a okresné cesty
Následne som sa vracal do Trnavy, no nakoľko som nemohol čakať na nabíjačke viac ako dve hodiny, išiel som s takmer vybitou batériou. Auto som na pár minút napojil na nabíjačku a získal som 3 kilometre elektrického dojazdu. Trasu som absolvoval opäť po diaľnici, pričom po príchode do Trnavy mi palubný počítač ukazoval za daný deň takéto hodnoty – prejdená vzdialenosť 109,7 kilometrov a priemerná spotreba 3,9 l / 100 km. Údaje o spotrebe elektrickej energie auto bohužiaľ neukazuje. V ten deň som však absolvoval trasu do Bratislavy a späť ešte raz. Auto som mal pred ceste do Bratislavy plne nabité s odhadovaným elektrickým dojazdom 40 kilometrov.
Ten samozrejme neplatí pri jazde po diaľnici, a keďže cieľ bol vzdialený viac ako 50 kilometrov, rozhodol som sa ušetriť 10 kilometrov elektrického dojazdu a zvyšnú diaľničnú trasu som prešiel so spaľovacím motorom. Ušetrený elektrický dojazd som vybil v meste a cestu naspäť som teda absolvoval takmer úplne vybitý. Tentokrát som ale zvolil úspornejšiu jazdu po okresných cestách. Po príchode do Trnavy som v ten deň prešiel 219,4 kilometra s priemernou spotrebou 3,7 l / 100 kilometrov. To na kompaktné SUV nie je zlé, najmä ak beriem do úvahy, že som s autom prešiel väčšiu časť vybitý. S autom som posledný testovací deň absolvoval trasu dlhú približne 55 kilometrov, ktorá viedla cez obce a okresné cesty.
Batériu som mal nabitú doplna s dojazdom 40 kilometrov. Dúfal som, že s úspornou jazdou sa mi hranicu 50 kilometrov podarí dosiahnuť, no napokon k tomu neprišlo. V elektrickom režime som prešiel 42 kilometrov, potom sa auto preplo do hybridného režimu. Pri tejto jazde som sa ale naozaj snažil. Jazdil som menšou ako povolenou rýchlosťou a nohu na plyne som mal veľmi ľahkú. Po prejdení 57,7 kilometrov sa však spotreba paliva ustálila na veľmi dobrej hodnote 1,2 l / 100 kilometrov. Ako som však na začiatku spomínal, s Volvo XC40 Twin Engine sme absolvovali takmer 1200 kilometrov. Po ich prejdení sa priemerná spotreba dostala na 4,6 l / 100 kilometrov. Deklarovanú spotrebu 2 až 2,4 litra je teda možné dosiahnuť iba vtedy, ak by ste auto dobíjali vždy, keď stojí. V praxi to ale nie je vždy možné.
Záverečné hodnotenie
Volvo XC40 Twin Engine vôbec nie je zlé auto. Príťažlivé je najmä z vonku, no svoju dušu má aj vo vnútri. Dizajn sa nemusí páčiť každému, no pre takých sú asi ďalšie riadky zbytočné, pretože po tomto aute pravdepodobne nesiahnu. Z plug-in hybridnej stránky však ide o pomerne rozšírený štandard, nakoľko sa Volvo rozhodlo prísť na trh bez aspoň o triedu vyšších vylepšení. Ako sme už v našich testoch viackrát zistili, aj s o niečo výkonnejšou palubnou nabíjačkou s výkonom 7,4 kW je možné výrazne efektívnejšie využiť plug-in hybridný pohon. Ak by sa Volvo rozhodlo pre tento krok, ich kompaktné SUV by z plug-in hybridnej stránky dávalo o niečo väčší význam.
Takto sa, bohužiaľ, zaraďuje medzi ďalšie klasické plug-in hybridy, avšak so svojim osobitým dizajnom. Predsa len, stále ide o Volvo, a kto chce Volvo, nad inou značkou rozmýšľať nebude. Plug-in hybridná jednotka môže byť v tom prípade príjemným bonusom, aj keď za výrazne viac peňazí v porovnaní so štandardnou motorizáciou. Zároveň ale dáva najväčší zmysel pre tých, ktorí bývajú v dome a ich pravidelný väčšinový nájazd je v desiatkach kilometrov. Ak si nepotrpíte na tejto značke ale chcete nový plug-in hybrid, skúste porozmýšľať aj nad DS 7 Crossback E-Tense prípadne Peugeot 3008 Hybrid4, nakoľko obe ponúkajú podobný dojazd, no výkonnejšiu 7,4 kW palubnú nabíjačku.
Nami testované vozidlo Volvo XC40 Twin Engine bolo v cene 57 665 €
