Na Salóne elektromobilov 2021 sa okrem zvedavej verejnosti stretli aj skúsení majitelia elektromobilov, ktorí sem prišli aj preto, aby sa podelili o svoje praktické skúsenosti a poznatky. Obzvlášť zaujímavá bola diskusia trojice elektromobilistov s ročným nájazdom v desiatkach tisícov kilometrov.
Pri takomto objeme prejdených kilometrov toho človek zažije skutočnosť veľmi veľa, pričom získa praktický pohľad na všetko, čo prináša život s elektromobilom. V diskusii sa stretli: p. Molnár – majiteľ elektromobilu KIA Niro, p. Machunka – majiteľ AUDI e-tron a Michal Kovaľ – majiteľ elektrického Peugeot e-208. Rozhovor viedol Jaroslav “Jairo” Kapšo – zakladateľ DriveTesla.sk a skúsený dlhoročný majiteľ elektromobilov Tesla.
Prečo ste sa rozhodli pre elektromobil a prečo práve pre ten, ktorý ste si kúpili?
p. Molnár: Rozhodnutie bolo veľmi jednoduché. Už v roku 2004 som mal postavený elektrický automobil, ale nedostal som naňho techničák. Tak som sa nemohol dočkať, kým bude elektromobil s dostatočným dojazdom, v dostatočnej kvalitou na každodenné použitie. Asi rok predtým som študoval všetky možné videá, recenzie a hodnotenia. Jazdím veľmi veľa ako podnikateľ. Pre mňa je tento elektromobil aj marketingovým nástrojom, pretože pracujem v oblasti ochrany životného prostredia.
p. Machunka: Ja som predtým jazdil na plug-in hybridnej Q7. Mám rád nové veci, tak som sa chcel posunúť niekam ďalej. Rovnako som takmer rok študoval rôzne videá. Pracoval som s aplikáciou A better Routeplanner, aby som si namodeloval svoje pravidelné jazdy a zistil, či je to pre mňa vhodné, alebo nie je.
Michal Kovaľ: Ja som si vozidlo takisto kupoval najskôr zo zvedavosti, ale taktiež tam boli aj nejaké technické dôvody a výhody, čo sa týka nižších nákladov.
Ako to máte riešené s nabíjaním? Máte všetci možnosť elektromobil nabíjať doma?
p. Molnár: Zásadne som zástancom domáceho nabíjania. Prakticky každé ráno odchádzam s „plnou nádržou“, to je veľká výhoda. V letnom období skoro nikdy nedobíjam, pretože mám veľmi dobrý dojazd. V zimnom období len občasne, vďaka tomu, že každé ráno je auto nabité, naprogramované. Sám som začal predávať nabíjačky, ako príslušenstvo pre elektromobily. Navyše aj pre energetiku to je veľmi zaujímavé, pretože nočné nabíjanie robí vyvažovací element v zaťažení elektrickej siete, lebo kto by chcel elektriku od polnoci do rána? Naše autá sú tak naprogramované, že zhruba od polnoci do rána sa nabíjajú. Takže aj tá krivka zaťaženia, zatiaľ síce len môjho domu, ale keď bude viac elektromobilov, tak je veľmi zaujímavé to, že je to v prospech siete. Ja veľmi rýchle nabíjanie využívam len občasne, ale mám s tým dobré skúsenosti pri dlhších cestách.
p. Machunka: Považujem za nesmierne dôležité, že ak chce ísť niekto do elektromobilu, aby mal domáce nabíjanie. Ja nabíjam tiež doma na wallboxe. Dá sa využiť presne ten istý model, o ktorom hovoril kolega. Z hľadiska sadzby za elektrinu je to ešte aj lacnejšie. Wallbox mám aj na chate, aj v práci, takže to je to základné nabíjanie, ktoré odporúčam každému, aby tým začal.
Michal Kovaľ: Ja zase trošku inak. Ja nemám wallbox doma vôbec. Vzhľadom nato, že to konkrétne vozidlo som kupoval ako druhé do rodiny. Tým, že sa používa na málo kilometrov, resp. na kratšie vzdialenosti, prakticky vôbec wallbox nepotrebujem. Týždenná spotreba energie alebo respektíve týždenný nájazd mi postačí na to, že cez týždeň sa auto použije a cez víkend sa môže nabíjať aj celý deň. Ja toto nejakým spôsobom neriešim. Dokonca sa musím pochváliť, že 90 % času, pokiaľ sa auto používa ako druhé v rodine, tak dokážem vyjsť aj s nabíjaním zdarma. Je to využiteľné počas celého mesiaca, pokiaľ nerobím nejaké dlhšie cesty. Na dlhších cestách nad 100-200 km je tam kopa možností rýchleho nabíjania. Ale tým, že ho využívam ako druhé auto v rodine, nemám potrebu nabíjania na wallboxe.
Čo vám nejakým spôsobom v tomto momente chýba alebo s čím ste spokojní z pohľadu nabíjacej infraštruktúry?
p. Molnár: Nabíjacia sieť sa podľa mňa rozvíja intenzívnejšie, než slovenský trh s elektromobilmi. Platí to pre Slovensko. Pre ostatné štáty, kde sú skutočné podpory alebo skutočné dotácie na autá, to môže vyzerať trošku inak. Ale za rok a pól, čo to používam, sa už aj infraštruktúra veľmi rozmohla. Ja som klientom prakticky skoro všetkých poskytovateľov na Slovensku, lebo mojou zásadou je, že keď som niekde mimo domova, akonáhle môžem, tak nabíjam. Niekedy aj skúšobne, doslova to robím zo zábavy. Keď mám 10-15 minút času, tak vyskúšam jednu novú nabíjačku, alebo jedného nového poskytovateľa, ako to u nich funguje.
p. Machunka: E-tron je známy vyššou spotrebou, ale aj veľmi rýchlym nabíjaním. Ja najazdím veľmi veľa kilometrov. Štandardne, keď nebola korona, tak 70 tisíc a viac kilometrov ročne. Práve UFC nabíjanie je to kľúčové, ktoré potrebujem na to, aby som sa mohol naozaj plynule presúvať na dlhšie vzdialenosti. Takže myslím si, že máme problém s UFC nabíjačkami. Je ich nedostatok. Zoberme si, že do marca sme na trase medzi Trenčínom a Košicami nemali jedinú UFC nabíjačku. Mali sme v Ružomberku 85 kW nabíjačku. Na hlavnej diaľničnej trase, nebola jediná UFC nabíjačka. Teraz je len v Žiline a Prešove. Aj tak je medzi tým ešte veľmi dlhá vzdialenosť, hlavne v zime na to, aby sme to zvládli bez problémov. Takže myslím si, že na tom treba ešte popracovať. Sieť sa síce rozvíja, ale keď sa pozriete okolo seba a vidíte tu veľa skvelých elektromobilov, ktoré si môžete kúpiť, tak tá nabíjacia infraštruktúra je problematická. Spraviť stavebné povolenie na nejakú UFC nabíjačku je dva roky. Keď si objednáte auto, tak vám príde približne za 6 mesiacov. Takže rozvoj nabíjacej infraštruktúry bude, naozaj, problematický. Potom je tu ešte nedostatok AC nabíjania, čiže to kľúčové, ktoré dnes potrebujeme.
Michal Kovaľ: Môj názor je podobný, ako má pán Machunka. Dostatok/nedostatok nabíjacích staníc je taký relatívny pojem. Tiež to závisí od používateľov, ale na to, aby sa mohla elektromobilita rozvíjať spôsobom, aby sme mohli absolvovať nejaké dlhšie trasy aj keď má elektromobil menší dojazd, tak tých rýchlo nabíjacích staníc je u nás naozaj málo. Hlavne po tých diaľničných trasách. Môj osobný dojem je, že aj tí, ktorí plánujú tú infraštruktúru, vždy nejakým spôsobom plánujú umiestnenie medzi Bratislavou a Košicami. Ako keby tie elektromobily mali chodiť vždy len po tej jednej trase. A druhá vec je, že vždy to plánujú s nejakým rovnakým dojazdom do 200 km. Takže tá rýchlo nabíjacia sieť je nízka. Zase poviem zo svojho pohľadu. Keďže mám malý elektromobil, ktorý využívam ako druhé vozidlo, nemám problém s nedostatkom nabíjacích staníc, či už rýchlych, alebo pomalých. V rámci nejakého biznisu, ako hovorí kolega, samozrejme, že tá infraštruktúra je úplne nedostatočná. Čo by som ešte možno vytkol je aj to, že do budúca treba uvažovať nad tým, že veľa z nabíjacích staníc nemá prestrešenie, nemá služby, ktoré by boli využiteľné hlavne, keď ide človek s rodinou a s deťmi. Všeobecne to riešenie infraštruktúry musí byť ešte trošku na vyššej úrovni aj čo sa týka pridružených služieb, nielen toho konkrétneho nabíjania.
Ako to vidíte vy, pán Machunka, z pohľadu manažéra, ktorý sa ponáhľa, čo by ste uvítali na takýchto nabíjačkách?
p. Machunka: Sociálne zázemie, ktoré tam zvyčajne je. Pri tých UFC nabíjačkách som sa nestretol s nejakými zásadnými problémami tohto typu, lebo väčšinou sú pri benzínkach alebo sú pri nákupných centrách. Ale ešte by som možno doplnil, že kolega je z východu, za Prešovom a Košicami máte jednu nabíjačku 60 kW v Humennom. Na Orave nie je žiadna.
Michal Kovaľ: Trebišov a okolie vôbec.
p. Machunka: Takže, naozaj, je treba na tom popracovať, pretože aj z Bratislavy sa môžete ísť pozrieť do Polonín, ale tam môžete nabíjať na AC a to je dosť málo.
Michal Kovaľ: Takisto aj Záhorie. Na hraničných prechodoch sa nabíjačky nebudujú skoro vôbec. Pritom využiteľnosť hraničných prechodov je obrovská. Sú tam veľké parkovacie plochy atď. Čiže aj to riešenie zo strany štátu a iných poskytovateľov samotných nabíjacích služieb, by mali byť trošku kreatívnejšie.
Povedali ste svojmu okoliu dopredu, že si idete kupovať elektromobil? Prípadne, aké boli reakcie okolia, keď zistili, že máte elektromobil?
p. Molnár: Jednak ja som mal tento sen už od roku 2004. Len som počkal, kým bude dojazd a použiteľnosť týchto áut na slušnej úrovni. Osobne si myslím, že dnes predávané autá od 300 do nevidím kilometrov, absolútne spĺňajú túto podmienku. Svoje okolie som pripravoval už tým, že som bol zástancom elektromobility už predtým, než som si kúpil elektromobil. Čiže, u mňa to bolo trošku opačne. Nemusel som presviedčať okolie. Pravidelne chodievam aj na stretávky, ktoré by som vrele odporučil vo väčšej miere organizovať aj na Slovensku. Možno časom tu bude fungovať aj nejaké združenie elektromobilistov a budú vedieť zasiahnuť, aj do tvorby legislatívy, do tvorby plánu nabíjačiek atď. Lebo skutočne sa to robí hekticky aj keď musím čiastočne, ako bývalý účastník ZSE povedať, že niekedy to je dané aj energetikou. Nie je jednoduché hocikde postaviť nabíjačku, lebo je to energeticky náročné. Ale ono sa to tiež postupne mení. Prídu akumulátorové nabíjačky atď. Teraz tomu robím ešte väčšiu propagandu, než som tomu robil predtým. Pre mňa je to aj nástroj firemného marketingu, lebo od roku 1995 sa prakticky zaoberám výlučne technológiami na ochranu životného prostredia.
p. Machunka: Ja som sa nestretol s negatívnymi reakciami okolia. Skôr pozitívne a taktiež záujem o to, čo to je, ako to bude vyzerať, neustále otázky, aký je dojazd a podobne.
Michal Kovaľ: No, tak keďže som z východu, tak ja som to mal také typické východňarské: „Ta ty si šalený.“ Ale prakticky asi všetci sa nejakým spôsobom tešili, že sa našiel prvý somár z okolia, ktorý to vyskúša a povie im potom aké to je. Ale nestretávam sa s negatívnymi názormi, skôr je to tá zvedavosť.
Máte nejakú zaujímavú príhodu zo situácie, kedy ste nabíjali na nejakom menej štandardnom mieste?
p. Molnár: Ja skoro nie, lebo som začal jazdiť začiatkom roku 2020, to už infraštruktúra bola vytvorená a kde nebola, tam som si ju vytvoril sám. Nabíjačku som mal doma ešte predtým, ako som kúpil auto. Zaujímavé bolo, že do autosalónu, kde som auto kupoval, som si musel doniesť vlastnú nabíjačku, aby som ho nabil a mohol na ňom ísť domov. Doteraz autosalóny nie sú až tak dobre vybavené, čo sa tohto týka. Keď môžem trošku kritiky, tak predajcovia niekedy vôbec nemajú šajnu o tom, že čo majú doporučiť budúcemu majiteľovi z hľadiska nabíjania. Preto som si dal záväzok, že v rámci svojho podnikania, robím aj poradenstvo. Mám tam svoje telefónne číslo, keď má niekto otázku, tak mi môže zavolať. Samozrejme, okrem nočných hodín, kedykoľvek veľmi rád odpoviem a poradím každému.
Mám pocit, že v každom prípade sa to u tých predajcov a dílerov postupne zlepšuje. Hlavne si myslím, že je to aj tým, že už majú možnosť si tie elektromobily osobne vyskúšať. To je podľa mňa alfa-omega toho, aby človek pochopil, o čom to je. Pán Machunka, máte vy nejakú zaujímavú príhodu z nabíjania?
p. Machunka: Ani nie, pretože ako som už spomínal, predtým, než som do toho išiel, tak som si tie moje trasy nejakým spôsobom namodeloval. Vedel som, kde budem nabíjať, do čoho idem a že to je reálne, aby som takýmto spôsobom fungoval. Takže nejaké prekvapenia neboli. Je tu možno len obava o to, že prídem niekde s 15 % batérie na nabíjačku, ktorá sa vám ukáže v online systéme ako funkčná, ale funkčná v skutočnosti nie je.
Michal Kovaľ: Ja tak isto nemám nejakú negatívnu skúsenosť alebo resp. zvláštnu skúsenosť s nabíjaním. Taktiež, už keď som išiel do toho, že som elektromobil kupoval, tak som si vopred všetko naplánoval, ešte aj možné krízové situácie. Dneska je elektromobilita o plánovaní. Jednak to plánovanie pomôže človeku aj do života v rámci podnikania, že zistí, že má čas na to, aby to auto mohol nabíjať. Nemôžem povedať, že by som bol nútený nabíjať niekde v nejakej paradoxnej situácií. Aj keď áno, stalo sa mi asi dvakrát v Trnave, že som musel obehnúť tri nabíjačky, lebo boli obsadené a aplikácia ukazovala, že sú voľné. Dokonca jedna nešla, ale to je minimum v rámci toho, čo človek najazdí. To máte tak, ako keď prídete niekde na pumpu a zistíte, že je pred vami 10 ľudí. Ale myslím si, že už sme v dobe, kedy nehrozí situácia, že by niekto musel klopať niekomu na okno, aby mu hodil predlžovák.
p. Molnár: Ešte zaujímavý, spoločný jav medzi nami je, že všetci sme sa svojím spôsobom pripravili na elektromobilitu. Keď som ešte jazdil na benzínovom aute, ale už som vedel, že si plánujem zaobstarať elektrické, tak som si stopol koľko mi trvá, keď sa zastavím pri ceste na diaľnici na obed. Dal som si relatívne rýchly obed aj s kávičkou a zistil som, že to bolo 42 minút, čo je presne čas nabíjania z 20 % na 80 %. Takže o nič neprídem, keď plánujem cestu tak, že obedujem tam, kde sa nabíja, rokujem tam, kde sa nabíja, oddychujem v takom hoteli, kde sa nabíja. Odrazu zisťujem, že som trávil menej času za tých 75 000 kilometrov nabíjaním ako tí, čo jazdia na benzínovom aute a trávia čas na čerpacích staniciach.
Veľmi veľa krát som sa stretol s ľuďmi, ktorí povedia, že kým neprídem na jedno nabitie 1000 km do Chorvátska, tak to nie je pre mňa. Aký máte názor na takýto prístup?
p. Molnár: Jednak zo začiatku som sa ich snažil presviedčať. Potom som zistil, že sa to neoplatí, tak som prešiel na vecné a kľudné argumenty a nakoniec aj na argument, že elektromobil zatiaľ nie je pre každého. Ale kupovať auto preto, lebo maximálne dvakrát za rok pôjdem do Chorvátska a späť je ako keby som staval dom, ktorý má hlavný istič 500 A, lebo čo ak naraz prídu dvaja kamaráti, čo chcú nabíjať elektromobil, ešte chcem popritom zvárať a ešte aj miešačku používať. Odporúčal by som na takéto dovolenky prenajať si 7 alebo 9 miestne vozidlo, čo je umyté a pripravené. Na tento účel som si odložil benzínové auto, ale po pol roku státia, som ho musel dať do opravy, lebo som nešiel s ním ani kilometer.
Akú trasu ste absolvovali najdlhšiu?
p. Machunka: Jedna z tých zaujímavých trás bola určite lyžiarske stredisko vo Švajčiarsku, vo výške 1750 metrov. Presne som robil to, čo kolega, čiže som si stopol koľko trvá zastavenie sa na benzínke. Keď som to všetko dokopy spočítal, tak som 40 minút „bezprízorne“ čakal, kým sa auto nabije. Takže myslím si, že na tej 860 km trase, ktorá bola navyše v zime a v nevhodných podmienkach pre elektromobil, tak to nebolo niečo tragické a neznesiteľné.
Michal Kovaľ: Tak ja ako som už spomínal, keďže to je moje druhé auto, nerobím s ním nejaké extra dlhé trasy. Ale išiel som asi trikrát Bratislava-Košice.
p. Molnár: Ja mám partnerskú fabriku v Badove, to je 880 km z Komárna. Viackrát som túto trasu absolvoval so starým, benzínovým autom, ale taktiež aj v zime s elektromobilom. Časový rozdiel bol niečo okolo 1 hodiny. Za tú hodinu, keď mám byť aj trošku ekonomický, som zarobil 200 eur v nákladoch.
Aké by bolo vaše odporúčanie alebo čo by ste povedali človeku, ktorý ešte nevie, či by kúpil elektromobil, ale keby kupoval, tak čo by ste mu poradili?
p. Molnár: Môj elektromobil je asi moje 16. alebo 17. auto. To nie je tým, že by som obchodoval s autami, ale tak to vyšlo. Veľa ľudí sa ma pýtalo aj na to, aké benzínové auto si majú kúpiť. Vždy som odpovedal tak, že najskôr hovorme o tvojich potrebách. Treba si uvedomiť koľko jazdím za deň, koľko chodím za babkou na Oravu atď. Následne sa na túto potrebu dá krásne našiť z toho terajšieho širokého sortimentu skutočne auto. U mňa bolo dôležitým hľadiskom to, že keď si sadnem, nastavím si sedačku pohodlne, tak si musím sadnúť aj za seba. Veľa áut tento atribút nespĺňa.
p. Machunka: Ja by som takémuto človeku odporučil, aby si pozrel svoje denné trasy a zvážil, že tieto trasy zvládne prejsť s elektromobilom aj v zime, v ťažkých podmienkach. Ideálne je, keď človek má nabíjačku doma.
Michal Kovaľ: Ja to pojmem trošku technicky. Určite by som už teraz išiel do vozidla, ktoré bolo hneď myslené koncepčne a stavané ako elektromobil. Ale to je len môj názor. Naozaj sa mi osvedčilo, že ten elektromobil je veľmi náchylný na aerodynamiku a na efektivitu. Takže určite by som išiel do takéhoto vozidla.
